Bojovníčka sily (občasník)

22. kapitola 2

Svetelný meč.

Dokonca jeho vlastný, presne pred jeho tvárou, ktorá vyzerala vskutku prekvapene, keď...

„Lia?"

Musela uznať, že to mal ťažké, všetka zodpovednosť bola na ňom, ona mala nariadené oddychovať.

O všetko sa staral hlavne on, kvôli tomu, že malá bola stále ešte v čiastočnom ohrození, aj keď sa to už zlepšilo, no... ešte stále mala nariadené oddychovať...

No musela mu pripomenúť, že to, že je teraz v takomto pre ňu neuspokojivom režime, neznamená, že stratí ostražitosť.

Rukou si siahol na oči, akoby snáď ani neveril, že ho prebudila takýmto spôsobom...

„Je ti niečo? Ak ťa niečo bolí tak..."

„Kam v noci chodievaš, Kylo Ren?"

Nemal by svoju manželku takto dráždiť a už vôbec nie teraz, myslí si snáď, že...

No on len mlčal a díval sa na meč, ktorý... trochu zmenil polohu, ale aj tak bol stále nebezpečne naklonený.

„Žiarliš, láska moja?"

„Tak to teda nie, no nemysli si, že ti dovolím, teraz... len preto, že..."

Nateraz sa museli vyhýbať istým prirodzeným súčastiam ich vzťahu, kvôli ohrozeniu dieťaťa. Čo však neznamenalo, že dovolí, aby si hľadal rozptýlenie inak...

Pokojne mu pripomenie staré dobré časy, keď jej takéto prekvapenia robieval on, v jej izbe, v jej posteli, bez ohľadu na to, či...

Párkrát sa nadýchol, no nevykonal žiadny iný pohyb, ktorý by mohla považovať za priame ohrozenie.

Párkrát sa nadýchol, no nevykonal žiadny iný pohyb, ktorý by mohla považovať za priame ohrozenie.

„Len premýšľam, Lia..."

Zamračila sa a vykonala ďalší pohyb, tentoraz na trochu inú oblasť."

„Ktorou časťou svojho tela premýšľaš, Kylo Ren?"

„Lia..."

„S mojím menom to ani neskúšaj, chcem počuť priamu odpoveď inak..."

„Nechcem, aby si si ublížila, Lia... Naozaj to nie je tak, že by som... nerobím nič čo by ti mohlo ublížiť, ver mi..."

„Nič? Tak prečo potom chodíš von bez toho, aby si mi niečo povedal, teraz keď tu nie je majster si myslíš, že..."

„Nechodím za nikým iným, Lia...Zanikým, kto by mohol... "

A to by ju malo upokojiť, to že jej to povie takým spôsobom takmer až ľahostajne, akoby jej útok preňho nebol vôbec žiadnym ohrozením.

„Neverím ti..."

„Matka nemôže spať, ja občas tiež, kvôli tomu čo sa v poslednom čase deje, šiel som sa len prejsť a zistil som, že ani ona nespí, tak sa spolu svojím spôsobom zhovárame, stal sa z toho zvyk... nechcel som ťa kvôli tomu budiť ani ... sú to rozhovory, ktoré povedzme, že niektoré z nich byť ťa mohli do istej miery znepokojiť... keďže nie vždy dopadnú dobre..."

„To ti mám veriť, že sa tajne stretávaš s matkou?"

„Nie, celkom tajne, Poe Dameron aj iní... párkrát nás aj videli ak... mi neveríš, môžeš si to pokojne..."

To nemala v úmysle nebude sa pred nimi predsa...

„Prečo nemôžeš spávať?"

„Povedzme, že zodpovednosť za to, čo by sa mohlo stať našej dcére, neťaží len teba... nechcel som ťa tým znepokojovať, ale matka..."

„Jej to môžeš pokojne naložiť na plecia?"

„Áno, isteže..."

„Môžeš sa dotknúť aj mojej mysle, ak mi neveríš, pokojne to dovolím, no prosím, vráť mi ten meč, nechcem, aby sa náhodou niečo.. stalo tebe alebo malej... chcem sa o vás len dobre starať tak ako aj doteraz... nič viac, Lia... skutočne mi ..."

Z jeho pohľadu cítila, že to nie je celkom všetko...

„Mama!"

Počula Lukov hlas, ktorý znel, akoby... a videla jeho prekvapenú tvár v ...

Hneď aj bežal k nim. Vskutku vyzeral veľmi roztomilo a dosť...

Issah tiež vykúkala spoza dverí.

„Mama, vy sa len tak hráte, všakže?"

Luke už liezol na posteľ ešte skôr než vôbec stihla niečo...

„Áno, isteže sa len tak hráme, nič viac..." odvetila Lia, pomerne milšie než... a zhasla meč, Kylo si ho od nej hneď pohotovo prevzal.

Luke už potom sedel medzi nimi, Lia ho hladkala po vlasoch.

„Zobudili sme ťa, prepáč..."

„Nie, my sme len..." Luke pozrel na Issah.

„Zľakli sme sa, že sa niečo stalo, Aimee, alebo..."

„Aimee je v poriadku, Luke, nič sa jej..."

„Aj ja môžem ísť k vám..." opýtala sa Issah nesmelo.

„Áno, len poď..."

No ona stále váhala, akoby...

Kylo Ren vstal, vzal svoju adoptívnu dcéru do náručia a odniesol ju do ich postele.

„Všetko je v poriadku, dievčatko moje, nič sa neboj..." tíšila aj ju Lia, keďže to vyzeralo, že deti boli skutočne znepokojené... nemala v úmysle im spôsobiť utrpenie, no musela vedieť čo sa deje, niežeby teraz bola múdrejšia.

Jej drahý manžel pred ňou niečo tají a ona to zistí aj keby to bola tá posledná vec, ktorú...