5. kapitola 2

12 1 0
                                    


„Lia..."

Nechcel s ňou bojovať. Nepovažoval to za vhodné a ani len... cítil ako ona priam... akoby jej sila vystúpila na úroveň, ktorú...

Bola tak...

Chcel ju radšej vziať do náručia...

Chýbala mu, akoby...

Jeho krásna manželka bola opäť pri ňom a on sa jej túžil vzdať.

Natiahol ruky tak, aby to videla, tak aby videla, že nemá v úmysle...

A videl aj ako deti...

„Mama..."

„Ste v poriadku, ste v poriadku..."

Lia ich objímala, bozkávala...

Držali ju dostatočne na to, aby sa k nim dostal.

Luke sa trochu mračil, ale aj tak... prijal to, prijal jej objatie, aj keď...

„Sme v poriadku, mama, len sme pomáhali otcovi s nami bol v bezpečí..."

Lia vstala.

Cítil, ako sa naňho pozrela, ruky mal stále v pozícii, akoby sa jej vzdával. Bolo tak príjemné sa jej teraz vzdať.

Nech si s ním urobí čo len bude chcieť, má na to právo, on jej ho nikdy nebude upierať, ona ho môže zraniť... ona to môže urobiť...

„Nehnevaj sa na otca, mami, on to naozaj nevedel, ochraňoval nás a chcel ochrániť aj teba... inak by sme boli s tebou hneď... no nemohol nás pustiť, kvôli majstrovi... majster sa na nás predsa hnevá, vieš ..."

„Áno, iste viem, že..."

Dívala sa naňho, dívala sa naňho tak, akoby...

„Málo si jedol, hazardoval si so sérom..."

Prikývol.

Veľmi vážne.

Nemohol si dovoliť žiadnu slabosť, keď...

Obzvlášť nie teraz, keď mal pri sebe svoju rodinu...

„Áno, to všetko som urobil, ale tebe sa vzdám, tebe sa vydám do rúk..."

Urobí to, nech to budú chápať akokoľvek, ona je jeho veliteľkou, tak ako on je jej veliteľom, nemôže to zmeniť.

Nechce to zmeniť.

Bojovníčka sily (občasník)Where stories live. Discover now