Bojovníčka sily (občasník)

15.2 č

„Ale nemôžem byť tvojím otcom..."

Tie slová boli ako úder chladu, ako úder bezmocnosti, ktorý jej priniesol viac bolesti než čokoľvek iné.

„Ren, čo si to?"

„Nikto sa vás nedotkne, vyjednal som pre vás dobrú dohodu, no neznamená to, že vás chcem vo svojom živote..."

„Ren?" nerozumela tomu, ako mohol... ako len dokázal... trhalo jej to srdce. Ona ho predsa ľubi, skutočne ho veľmi ľúbi a odpustila mu absolútne všetko... a on... čo to teraz robí? Prečo sa teraz chce vzdať ich jediného pokladu?

„Prečo hovoríš nášmu synovi také veci... sme tvoja rodina, si jeho otec a veľmi ťa ľúbime, prečo niečo také vôbec..."

„Nikdy nebudete mojou skutočnou rodinou, Lia... Raz som ti predsa povedal, že ťa dostanem, že ťa vyradím z hry a to sa aj stalo..."

Vložil jej do rúk ich syna, tak prudko až ju to zabolelo.

„Ren, prosím... čo to má všetko..."

„Dám im to čo chcú a výmenou za to dostanem to, čo chcem ja..."

„Nie, Ren..."

„Nemôžem pre teba urobiť viac, Lia, nie si tou osobou, s ktorou chcem mať rodinu... Klamal som ti, všetko čo som ti povedal bola lož, len preto, aby som ťa dostal z miesta, ktoré ti nepatrí, len preto, aby som si obhájil to svoje..."

„To nie je pravda, nemohol si... to všetko si nemohol len tak..."

Vytiahol jej meč proti nim. „Mohol a ak odmietnete odísť, už viac ani jeden z vás neopustí túto miestnosť."