Bojovníčka sily (občasník)

6. kapitola 1

Meškala na hodinu so Snokom. Už najmenej tridsať minút, celú cestu sa snažila nájsť tie najlepšie skratky na to, aby sa tam dostala včas, ale aj tak už bolo dosť neskoro a kým vstúpila do jeho miestnosti, prešlo viac času než by si priala.
„Pane, prepáčte mi, že som...“ zadychčane klesla na úroveň jeho nôh.
Snoke po nej prešiel mrazivým pohľadom.
„Je nejaké vysvetlenie pre to, že moja učeníčka zabúda na svoje povinnosti?“
Chvíľu naňho len zdesene hľadela, kým si uvedomila, že od nej samozrejme očakáva vysvetlenie, ktoré... A keď si spomenula na to, čo robila v tej chvíli, keď už mala sedieť pred ním.
„S veliteľom Renom sme preberali isté veci a ja... zabudla som na čas...“ keby šlo o jej predchádzajúceho majstra, povedala by mu... teda... pred ním sa o týchto veciach nehanbila hovoriť a ani Snoke ju predtým netrápil, ale teraz keď stála pred ním a čelila jeho nie práve najprívetivejšej tvári, nebolo jej všetko jedno.
Opäť závidela svojmu veliteľovi, že túto záležitosť má už šťastne za sebou, kým ona...
„Dobre, povedzme,  trávenie času s mojím veliteľom ti budem môcť uznať ako adekvátne ospravedlnenie, no nie vždy, nech sa to nestane pravidlom, že meškáš na hodiny, ktoré sú dôležité pre tvoj výcvik... Dnes si prišla o teoretickú prípravu, ktorú budeš musieť dobehnúť sama... vyššie teórie o pohybe predmetov... dostaneš k tomu materiály, ktoré si prečítaš a neskôr budeme o nich hovoriť...“
„Áno, majster, samozrejme, majster...“ rýchlo prikyvovala Lia. Šťastná, že z toho vyviazla len s napomenutím.
„No musím ťa upozorniť aj na to, že druhá strana sa o teba zaujíma a ak dostaneš rozkaz zabiť istú osobu, tak na to musíš byť pripravená...“
Rozkaz zabiť. Nebolo to prvý raz čo niečo také počula. Aj jej majster jej dával podobné rozkazy, vtedy si zvyčajne nemohla vybrať, no boli to osoby, ktoré vôbec nepoznala ani o nich nepremýšľala, len dúfala, že nemá na mysli generálku Organu. To by ju veľmi nepotešilo, keby sa ten záhadný rozkaz týkal práve jej.
„Áno, majster, urobím všetko, čo bude nutné...“ povedala, lebo to bola jej povinnosť, lebo to sa od nej ako od generála očakávalo, že bude plniť rozkazy najvyššieho vodcu.
„Smiem vedieť o koho ide, pane?“ odvážila sa predsa len spýtať, skôr než jej Snoke pokynul, aby sa presunula k praktickej časti, ktorou dnes bola istá forma prekážkovej dráhy, aspoň tak by sa to dalo nazvať. Predpokladala, že ju čakajú aj naprogramovaný protivníci a Snoke zaujme miesto v guli, aby mal o všetkom lepší prehľad.
„Nie, nateraz len musíš vedieť, že to má najvyššiu prioritu, a že keď o to budeš požiadaná, nesmieš o tom hovoriť s nikým, ani s veliteľom Renom...“ to len posilnilo jej obavy, že...
A čo ak ho kvôli tomu úplne stratím? Čo ak ... To boli otázky, ktoré jej nedali pokoj, keď vstupovala do prekážkovej dráhy. Je snáď niečo vyššie než rozkaz... vyššie než...
„Budem to považovať za zradu, ak budeš o tejto misii hovoriť s nezainteresovanými osobami.“
Dodal ešte bezpochyby preto, že vycítil jej nepokoj, snažila sa vyčistiť si myseľ, aby sa nedostal hlbšie, no bolo ťažké prejsť cez ten vnútorný zmätok, ktorý cez to oslabenie, ktorému čelila, keď...
A dúfala, len verila, že nebude musieť zabiť nikoho z Renovej rodiny ani z osôb, na ktorých by mu mohlo záležať.
„Myslela som, že veliteľovi Renovi dôverujete...“ pokračovala, aj keď čelila prekážkam, ktoré jej postavil do cesty, aj keď vytiahla meč a bojovala s preludmi, ktoré na ňu vyskakovali zo všetkých strán.
„Moju dôveru by si zaslúžil, keby neprijal dohodu, ktorú som mu ponúkol... Nemal som v úmysle ti o tom teraz povedať, ale možno to predsa len bude tak najlepšie...“
***
Napustila si vaňu plnú teplej vody. Pridala príjemné vône posilňujúce relaxáciu a vyzliekla sa úplne donaha, rozopla si aj podväzkový pás s mečom a vkĺzla do teplej vody.
Nečakané pády jej prekážalo, ale osviežujúci kúpeľ považovala za najvyšší druh uvoľnenia.
Nič nebolo sladšie než poddať sa tej bezstarostnosti, tej čistote, ktorú zo sebou prinášala tá podmanivá vôňa...
Na lícach ju však pálili slzy, teraz už nepotrebovala žiadny rozbor krvi, aby pochopila, že...
Aby jej bolo jasné, že teraz nemá nič viac než svojho majstra, lebo on jediný jej bol ochotný povedať pravdu. On jediný urobil všetko preto, aby mu ukázal, že ... robí chybu ak si myslí, že môže... ak si myslí, že práve tá ... že ona by mohla byť... tou, ktorá sa sem hodí, tou ktorú Prvý rád potrebuje.
Prečo Ren súhlasil, prečo prijal jej podmienky a ona v podstate ako taká hlupaňa ....
Oprela sa znepokojená tým výbuchom, ktorý rozkmital silu, okolo nej.  Snoke mu tú dohodu ponúkol a Ren ju prijal.
Ren bol vinný za to, že ... ona... že cíti tú istú beznádej ako predtým... Ren, ktorému chcela povedať všetko o tajomstve jeho majstra ju už dostal a preto teraz myslí len na ňu.
Keď dnes zistil, že Skywalker sa vrátil späť na základňu ani sa na ňu nepozrel, niežeby ho však zaujímal jeho drahý strýko, to nie... vedela, koho chce dostať, prečo chce tak skoro podniknúť nový útok, prečo sú jeho plány dôležitejšie než tie jej.
Prečo tak bolí to čo už dávno vedela, prečo sa nemôže len tak vzdať tej zbytočnej bolesti a padnúť späť do temnoty, ako predtým. Len temnota jej pomôže ak sa chce zachrániť.
Chcel by sem priviesť jej Rey a jej sa zbaviť. Jediné čo mu vtom bráni, je majstrova dohoda s ním, to že on mu nebude brániť, aby... pokiaľ sa zároveň podrobí aj jeho vôli a dovolí jej, aby... zastávala svoje miesto...
A kde ostala pritom všetkom Lia?
Porazená. Hlúpa. Bezmocná.
Povedal jej dokonca aby za ním dnes ani len nechodila, len tak, akoby ona viac nebola jeho dievčatkom a nezáležalo mu na tom, čo sa s ňou stane. A to ani nevedel o tom, že ona o tej dohode vie. Myslel len na ten nový plán. Len na to, ako získať...
Bola preňho vzduch, teraz keď sa to začalo, už viac nechcel počuť nič.
Nemalo by to tak bolieť, nie tak veľmi, nemala by cítiť to ohrozenie, ktoré  ju vnútorne takmer zabíjalo.
Ak bude tehotná, ak sa to skutočne stane, tak ho bez milosti zabije... Nájde si spôsob, ako... ho dostať z cesty.
Svojmu dieťaťu by však neublížila. Deti sú nevinné, nenesú zodpovednosť za nič.
No aj tak dúfala, že bude od takéhoto spojenia s ním ušetrená. Lebo odteraz preňho nastáva peklo. Rada splní Snokov príkaz, urobí všetko, aby ju mal radšej než Rena, aby ju uznával ako svojho generála a zabudol na jeho patetické túžby po Rey.
Je rozhodnutá, je pripravená, tak prečo si neužíva ten kúpeľ a namiesto toho, nedokáže prestať plakať?
Prečo nemôže aj ona myslieť na Aidena.
Spomínať na jeho úsmev, na to ako dobre sa spolu mali, keď ju prvý raz oslovil, keď prišla po zásoby do mesta, aká zlá k nemu bola a on sa len usmieval, on jej len ponúkal pomoc...
Zažila s ním viac než on s Rey, a predsa bol zrazu preč, akoby vôbec neexistoval...
Tak ako vtedy, keď plakala naposledy a majster Yadis ju držal v náručí, vôbec po prvý raz k nej prejavil láskavosť tohto druhu... A teraz  to bol Snoke, ktorý jej musel povedať, ako sa vecí majú, akoby to už sama dávno nevedela, že nie je ľahké zmeniť priateľa na nepriateľa, omnoho ľahšie je vziať si všetko a pošliapať dušu.

Nech si ho Rey pokojne nechá, voči nej necíti nenávisť, no Ren zaplatí za to, že  sa jej vysmial, že sa s ňou len zahrával. Zato bude práve ona jeho najhorším nepriateľom.
***
Stála tam vo svojom novom mäkkom župane, pripravená uložiť sa do postele a zabudnúť na všetko, čo by ju mohlo znepokojovať.
No on zrejme nemal dosť.
Lebo ho našla stáť pri jej stole, pri tom, ktorý nedávno takmer celkom zničil, keď sa vrátila z kúpeľne.
Dnes tu predsa nemal byť, sám jej povedal, že za ním nemá chodiť a teraz bol zrazu tu, akoby...
„Čo tu chceš?“ oslovila ho dosť nepriateľsky. S pripraveným mečom v ruke.
„Takto sa so mnou zhovárať nebudeš...“ upozornil ju chladne, to čím bol ešte pred pár hodinami, akoby neexistovalo, akoby to všetko zmizlo len ...
„Vypadni!“
To bolo všetko, čo mu mala v úmysle povedať. „A neopováž sa viac prejsť cez tú stenu...“
„Predpokladám, že majster ti urobil tú láskavosť a povedal ti o našej dohode....

Poznamka: Kyla teda čakajú ťažké časy, a to ešte nevie isté novinky o Rey... Lia to teraz bude mať zložité len, aby neľutoval... Inak nič nové. Čakajú nás angst kapitoly.