Bojovníčka sily (občasník)

4. kapitola 2

„Nezabije ťa, som presvedčená o tom, že to obaja zvládneme...“ priala si, aby to bola skutočne pravda, nemohla to tvrdiť s úplnou istotou, lebo Snoka nepoznala zas až tak dobre, ale nepredpokladala, že sa len tak ľahko vzdá svojho najlepšieho bojovníka. Cítila, že je mu napriek všetkému priaznivo naklonený, aj počas jej lekcií to vyzeralo tak, že mu dosť záleží na tom, aby svojho študenta podporil.
„Teraz nie je vhodný čas, majster by to mohol považovať za provokáciu...“ bolo jej jasné, že ak by sa medzi nimi niečo stalo, Snoke by cítil, že ... nedokázali by to pred ním ukryť.
„No neskôr, keď odíde... a zbavíme sa tej záťaže...“ snažila sa k nemu správať milo, upokojiť ho a zbytočne nezhoršovať situáciu. No nebolo to pre ňu ľahké, Ren nemal nikdy skutočne patriť jej, vedela, že to všetko je len... jeden zo spôsobov, ako sa jej osud vysmieva kvôli Aidenovi a nemienila niečo podobné podstúpiť znovu, vtedy ľutovala, že ju majster zastavil, keď chcela byť s ním... nenávidela ho za to, no neskôr... keď sa rozhodol jej zbaviť, keď sa postavil na stranu jej nepriateľov, bola už omnoho obozretnejšia, aspoň čo sa týkalo záležitostí tohto druhu.
Ani Ren nebol jej priateľom. Chcel... predsa... želal si jej smrť a túžba nestačila na to, aby mohla mať jeho skutočnú podporu. Vedela, že je vtom sama, že len teraz, keď im Snoke hrozí, bude ochotný s ňou počítať. No zároveň si z neznámeho dôvodu priala, aby jej oponoval, aby sa nenechal presvedčiť jej dôvody, akoby boli v nej tie dve bytosti, ktoré bolo ťažké zadržať a ani jedna nebola spokojná za žiadnych okolností.
„Zrejme máš pravdu, možno bude najlepšie, ak...“
Pustil ju.
Cítila ako to urobil a nepáčilo sa jej to, aj keď to chcela, absolútne nerozumela tomu, čo má znamenať ten pocit, ktorý... spôsobil, že jej oči, akoby bola takmer na pokraji túžby potom, aby mohla plakať...
***
***
Nastúpili do Snokovej lode, zradcu nechali prejsť s troopermi do ciel a oni boli odprevadení do akéhosi pomerne veľkého salónu, čo ich oboch značne prekvapilo, keďže očakávali menej srdečné privítanie.
Snoke sedel v akomsi vyvýšenom kresle, ktorý vyzeral takmer ako istý druh moderného trónu.
Odetý do čierneho odevu, s kapucňou zakrývajúcou tvár, spokojný zrejme až priveľmi, tlak jeho sily bol všadeprítomný a nebezpečný ako on sám... Necítila
Držali sa za ruky, keď pred neho predstúpili, bol to takpovediac vlastne jej nápad.
Potom ako sa upokojila usúdila, že bude najlepšie, ak si Snoke bude myslieť, že aspoň jeden z jeho plánov vychádza k jeho úplnej spokojnosti. Ren to neodmietol, preto tam stáli, takmer akoby boli na jednej lodi, akoby k sebe patrili a spoločne boli pripravení čeliť jeho hnevu.
„Dobrý deň, majster...“ pozdravili ho obaja takmer súčasne.
„Vitajte na dezilúzii, na mojej lodi, Lia je na mojej lodi po prvý raz, no predpokladám, že ty, Kylo Ren oceníš tie posledné úpravy, ktoré boli vykonané...“
„Áno, pane, vyzerá to vskutku veľmi dobre.“
Opäť to bol on, bez toho náznaku paniky, bez tých obáv, ktoré v ňom vyvolali... A ona dúfala, že sa niečo stane, niečo čo jej opäť zabráni urobiť tú hroznú chybu... Snoke predsa nedovolí, aby mali až také blízke vzťahy, alebo snáď práve to mal v pláne? Naposledy ich predsa prerušil, tak si nebola istá tým, čo presne chce a už sa k tomu ani viac nevrátili. Bola však rada, že sa ovládla, že nedala najavo svoje pocity, pred Renom, že dokázala zakryť tú zvláštnu neistotu, ktorej čelila v jeho prítomnosti. 
„Sadnite si... obaja...“ pričom im pokynul, aby sa posadili spolu do kresla, jedného, čo bola zrejme nejaká skúška alebo niečo podobné.
Posadila sa teda na operadlo a nechala Rena, aby si sadol priamo oproti nemu, jej aj tak bolo lepšie, keď mohla byť čiastočne takpovediac jedno z tých pre ňu prijateľnejších riešení. A dívala sa na karafu, ktorá bola položená na stolíku. Vyzerala ako jedna z tých vzácnych starožitností, ktoré sa používajú pri špeciálnych príležitostiach, aj jej majster mal podobnú a povedzme, že z nej pili len zriedkavo počas sviatkov, keď bolo zaužívané prerušiť zvyčajnú striedmosť, ktorej boli vystavení v menej úrodných rokoch.
Aj na tri čaše na víno, ktoré ju takpovediac miatli ešte viac než všetko ostatné, lebo to nevyzeralo tak, akoby chcel na nich aplikovať nejaký druh nového mučenia, aspoň ona sama o ničom takom dosiaľ ešte nepočula. A nemala ani možnosť o tom viac uvažovať, lebo Kylo Ren ju chytil a posunul nižšie, stalo sa to tak rýchlo, že si to ledva stihla uvedomiť, no zrazu sedela na jeho kolenách a kým sa z toho spamätala Snoke im stihol povedať: „Obstáli ste obaja. Som na vás hrdý, účeníci moji...“
Čo ju šokovalo natoľko, že jej ani Renova ruka, ktorá sa presunula na jej pás a v podstate ju prinútila oprieť sa oňho vôbec neprekážala.
„Prešli sme?“ zopakoval Ren teraz už uvoľnene, a takmer až s úľavou, ktorú sa mu zrejme nepodarilo zakryť až tak ako dúfal.
„Áno, bola to lekcia pre vás oboch, zaujímalo ma, ako sa postavíte k tej možnosti, že by mohol byť na základni zradca a čo si zvolíte, či pôjdete proti sebe, alebo dokážete spolupracovať, a podľa toho čo som mal možnosť vidieť, je mi jasné, že ste pochopili moje rozkazy a zariadili sa podľa toho, aby Prvý rád bol opäť na správnej ceste...“
Neočakávala to, stále tam len sedela a nebola schopná nič povedať.
„No je tu ešte jedna záležitosť, ktorú musíme vyriešiť skôr, než ... Kylo Ren pôjde so mnou postarať sa o vyriešenie istých nedokončených vecí... hovorili sme o tom naposledy, o tom, že budeš mať ešte jednu šancu, aby si sa slobodne rozhodol. Aby tvoje presvedčenie už viac nezakolísalo... No pamätaj, že máš možnosť získať všetko, vrátane moci aj...“ díval sa  na ňu, akoby snáď aj ona bola súčasťou toho všetkého.
„Lia zatiaľ ostane tu, bude pokračovať vo velení, s pomocou tvojej kapitánky, tak ako doteraz...“
„Áno, majster...“ prinútila sa odpovedať. „Ale tie správy oni nedostali sa skutočne k rebelom?“
„Len tie, ktoré sa k nim potrebovať dostali...“ odpovedal jej Snoke dosť neurčito.
„Prijímaš túto výzvu, Ren? Alebo si sa už úplne zbavil pochybností a môžeme celú vec uzavrieť?“
***
Vypila viac vína než by mala, no zrejme nemala na výber, keďže nechcela byť úplne v dobrom stave kvôli jeho odpovedi.
Musela sa nejakým spôsobom vyhnúť dôsledkom s tým spojeným. Jej posteľ bola teraz pre ňu miestom poslednej záchrany a spánok jediným vyslobodením.
„Od nášho posledného rozhovoru sa veci zmenili, majster... našiel som to, čo som hľadal... teraz mi je to už jasné a nemám žiadne pochybnosti...“
„Výborne, vtom prípade môžeš svoj výcvik považovať za ukončený... už mi nič nebráni ti to povedať...“

poznámka: nuž teplo je teda riadne, všakže máme tu teda ďalšiu časť, nuž neviem či stále čítate či nečítate, no dúfam, no pokiaľ áno, tak dúfam, že ste spokojní s vývojom situácie.