Bojovníčka sily (občasník)

22. kapitola 3

Hnevala sa na seba, že sa neovládla, že... skutočne nemala v úmysle deti na noc vystrašiť. Nechcela ani aby sa trápili...

No akosi sa to zrazu stalo, akosi sa opäť prestala ovládať, keď... jej manžel vyzeral skutočne tak spokojne a zodpovedne, akoby si naozaj nerobil ťažkú hlavu z jej sťažností.

Deti našťastie prijali jeho vysvetlenie bezpochyby preto, že počas tých dní bolo skutočne ťažké s ňou komunikovať.

Rozčúlilo ju takmer všetko, dokonca párkrát aj plakala kvôli absolútnym...

Niežeby jej to pomohlo cítiť sa menej previnilo, keď sa jej manžel konečne vrátil z detskej izby. Deti k nim ešte párkrát nakukli, kým... boli ochotné vrátiť sa do svojich postelí...

„Prepáč mi to..." hlesla mierne znepokojene, aj keď výraz jeho tváre bol skôr láskavý než...

Ľahol si späť k nej. Svojím spôsobom vyzeral trochu vyčerpane, no zároveň mu to práve teraz neskutočne pristalo, ešte aj tá jeho momentálna únava...

„Povedzme, že ani ja nie som celkom bez viny..."

Bez viny?

Ako si asi mala vysvetliť to, čo práve...

„Nie, Lia, skutočne to nemá nič spoločné s tvojimi podozreniami..."

Tak to by mu aj radila, lebo aj keď bola pripravená kvôli deťom urobiť určité ústupky, nebola pripravená tolerovať záležitosti istého druhu.

No aj tak vôbec neprotestovala voči tej možnosti, že sa mohla k nemu ... povedzme, že privinúť. Istý druh fyzického kontaktu vôbec nebol od veci... aj keď to bola svojím spôsobom provokácia pre nich oboch.

„Obávam sa, že kým bude trvať isté nebezpečenstvo stále na teba budem žiarliť, chýbaš mi... aj keď viem, že..."

„Aj ty mi chýbaš, Lia..."

Pošepkal jej svojím spôsobom oddane, na celom tele cítila to chvenie, aj keď vedela, že... isté veci sú teraz na prvom mieste, pred ich potešením.

To boli tu aj iné spôsoby, ako jeden druhému poskytnúť aspoň časť pozornosti.

„Keď budeš môcť byť opäť úplne v mojom náručí, len tak ľahko ťa už nepustím..."

Cítila to už teraz cítila čiastočnú spokojnosť, že jej to povedal, aj keď...

„No aj tak ma môžete pobozkať, pane, to predsa viete a nerobíte to..."

„Môžem, no nevieš si predstaviť, aké muky mi spôsobí ak... som len človek, Lia..."

Jej mysle sa dotkol istý nápad, ktorý povedzme, že obmedzí jeho túžbu v noci sa túlať po vonku.

Možno skutočne neurobil nič zlé, len sa po svojom vyrovnáva s jej náladami. A takisto zrejme aj so svojimi vlastnými...

„Svojím spôsobom by sme s tým stále mohli niečo urobiť..."

„Lia, to ... nemôžeme predsa..."

„Ale sú isté veci, ktoré urobiť môžeme..." vyhlásila svojím spôsobom až sprisahanecky a priam cítila, ako sa zachvel.

„Tak ma pobozkajte, pane, a uvidíme čo sa s tým dá urobiť..."

„Rád sa podriadim vašim želaniam, madam..."

Zrazu vyzeral, akoby ho úplne prešla tá únava, akoby nevidel opäť nič iné len ju... niežeby predtým, lebo vedela, že mu na nej veľmi záleží, cítila to pri každej možnej príležitosti, ale nanešťastie sa nič nemohlo vyrovnať tomu pocitu, keď... sa ňou svojím spôsobom nechával ovládať a ona bola ovládaná ním.

***

Najbližšie tri dni ho zrazu prešla tá záhadná nespavosť, netrápil sa už ani kvôli tým svojím spôsobom nelichotivým prognózam do budúcnosti a jeho bozky boli priam, nuž svojím spôsobom kúzelné.

Deti ich stále dosť ostražito sledovali, no správali sa k sebe pozorne a nerobili nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by ich malo čakať odlúčenie.

Po pár dňoch, bola aj táto záležitosť zrejme definitívne zabudnutá.

Issah bola pri nej, čítala jej obľúbenú rozprávkovú knižku, presnejšie povedané tak trochu čítali spolu. Luke bol nateraz s otcom vonku, povedzme, že mali svoju chvíľku a ona im nebránila, ani vtom aby ostali spolu občas osamote.

Niektoré veci boli len medzi dievčatami, aj to bola svojím spôsobom príjemná zmena.

Niežeby sa netešila na ich návrat...

Dokonca aj Aimee bola dnes mimoriadne poslušná, po dlhšom čase sa cítila veľmi dobre, čo mu zodpovedala aj jej nálada.

„Myslíš, že už to bude upečené?"

„Asi áno, droidi to už čoskoro zrejme vyberú... A keď nie, tak im to pripomenieme... všakže?"

„Áno, mama..."

Issah sa už tešila na to, ako budú koláčiky vyzerať...

Chystali pre nich aj sladké prekvapenie, svojím spôsobom ... to bol jeden z tých dní, kedy ...

Bola veľmi šťastná a spokojná, Luke opäť nadobudol dôveru vo svojho otca, tie posledné udalosti, akoby ani...

Tak to bolo správne, dúfala, že sa už nikto nebude snažiť ich rozdeliť takým krutým spôsobom.