„Samozrejme...“ nemala k tomu žiadny vhodný komentár, ktorý by mohol počuť bez toho, aby ho nevytočila takmer do nepríčetnosti. Preto sa opäť pokúsila ísť radšej spať. Opäť a tentoraz sa jej to našťastie podarilo.
***
„Neverí mi, osoba, ktorá je pre mňa dôležitá mi vôbec neverí, starý otec... čo by si urobil ty...“
Počula ho rozprávať sa s tou helmou, ktorá patrila Vaderovi. Sedel v kresle dôverne naklonený k nej, akoby ho skutočne mohla počuť. Lia už videla veľa bizardností, preto sa ani len nepozastavila nad tým, že by práve táto mala byť niečím výnimočná, ale predsa...
Ren odstránil jednu z deliacich stien tak, aby aj ona mohla prísť k nemu, kedy sa jej to zapáči, čím bol stav vyrovnaný, niežeby práve teraz mala o niečo také záujem, ale predsa...
Len tam tak stála a pozorovala ho, bez toho, aby si vôbec uvedomil jej prítomnosť, ukrývala svoju silu a čakala... Bol to pre ňu jeden z tých neobvyklých pocitov.
Nevedela či hovorí o nej, alebo o tej druhej... ktorú už ani len nedokázala menovať.
Skrátka sa o toho šialenca nechcela s nikým deliť, vedela, že je to od nej možno sebecké, no akosi sa nemohla zbaviť pocitu, že momentálne má omnoho väčší nárok na to, aby zamestnávala jeho bezpochyby šialenú myseľ.
„Viem, že ty si ľutoval, keď si ublížil osobe, ktorá... a potom si to už nemohol vrátiť späť... kvôli nepriateľom, ktorí vás rozdelili, kvôli nevhodnosti času a miesta... Ja neurobím tú istú chybu, starý otec, poučil som sa... nedovolím, aby nás rozdelili...“
Pokračoval akoby bolo celkom bežné jednoducho konverzovať s helmou. A ona nadobudla ten dojem, že by ho radšej teraz nemala rušiť a venovať sa radšej svojim záležitostiam.
No zrejme už bolo neskoro, lebo on zrazu otočil hlavu a díval sa priamo na ňu. Chcela cúvnuť, ale...
„Prepáč, ja...“
„Pokojne poď ďalej...“ pozval ju, no ona aj tak váhala či prekročiť tú hranicu, naposledy za to zaplatila a práve teraz nemala náladu na...
„Ja vlastne, by som mala ísť, ešte mám isté povinnosti, len som ťa chcela pozdraviť, nič viac...“
Pomaly teda prikývol a dal jej najavo, že môže odísť, akoby snáď bol nejaký princ alebo také niečo.
No aj tak sa necítila dobre, keď ho zanechala za sebou, akoby to že to urobila, bolo časťou jej vlastnej prehry.
Nikdy sa tak necítila, len pri ňom, len keď si uvedomila, ako veľmi jej záleží na istých veciach, ktoré predtým považovala za nepodstatné.
Prechádzala chodbami, takmer až nekonečnými, vzdialená od všetkého a všetkých.
Klamala.
Lebo práve teraz mala osobné voľno a nemala nič iné na práci, no nechcela sa dozvedieť niečo, čo by vedieť nemusela. Nie teraz, keď si uvedomila, aké je príjemné s ním dobre vychádzať a vidieť v ňom aj človeka. Ktorým vskutku občas dokázal byť, aj keď sa tomu urputne bránil.
Mala na sebe svoje obľúbené červené šaty, novú verziu, ktorá sa viac než ochotne štýlovo vlnila.
No bolo to zrejme to najlepšie čo mohla urobiť, aby nedala najavo žiadnu slabosť, aby nepocítila viac... ten druh bezmocnosti siahajúcej tak hlboko, ako nič iné čo vo svojom mladom živote doteraz cítila.
Časť z nej šialene chcela späť Rena, chcela aby sa to porozumenie medzi nimi vrátilo, tá druhá zúfalo zaťahovala záchrannú brzdu a vyzývala ju k najvyššej možnej opatrnosti.
Ktorú by mala poslúchnuť? Mala by byť mladá a bezstarostná alebo veliteľka, ktorá si dáva pozor na svoj vlastný chrbát, na svoje vlastné zranenia, ktorých doteraz nebolo málo.
Za každú jednu z tých možností by mohla kruto zaplatiť, mohla by...
Kedy opäť pocíti uvoľnenie? Kedy sa opäť prestane báť a bude môcť byť sama sebou? Nevedela to, a to ju desilo najviac na svete, lebo tu bolo zrazu niečo čo nemohla ovládať a nedokázala sa brániť.
Mala možnosti a nevyužila ich, vedela, že to bude peklo prísť sem a snažiť sa... byť konkurenciou pre niekoho, ako bol on... tušila, že to nebude mať vôbec ľahké, a to ešte nevedela o všetkých zámeroch tých mocných, ktorí si myslia, že môžu všetkých len použiť pre svoje osobné ciele.
Bola z toho unavená, tak veľmi ako nikdy predtým, všetky jej túžby boli zrazu... niečím kruto potlačené.
Všetky, okrem tých, ktoré sa týkali neho.
Poznamka: mam sa veľmi zle zas, veľká kríza aj sa mi ťažko píše. Držte mi palce.
CZYTASZ
Bojovníčka sily (občasník)
Fanfiction"Nech ti je jasné, že s tebou nebudem mať žiadne zľutovanie." " To jej povedal Kylo Ren, keď mu ju Snoke predstavil ako svoju druhú učeníčku.
