8.2 pokračovanie, krátky dodatok

44 3 0
                                    

Aj ona čelila bolesti. Nebola pred ňou ušetrená, teraz keď sa dívala do jeho očí a cítila, že ho opäť stráca.
Stráca toho Rena, ktorý sa s ňou dokázal bezstarostne smiať.
Ľahla si späť na posteľ, sklamaná svojimi vlastnými  očakávaniami.
Nezáležalo jej na tom, či ju bude nasledovať alebo nie, potrebovala spánok, nič viac a nič menej než oslobodenie od všetkých myšlienok, ktoré by ju mohli zraniť.
Chcel sa jej dotknúť, no ona mu to nedovolila. Zavrela oči, absolútne oslobodená od akýchkoľvek povinností.
„To čom povedal si neber, osobne... ľúbim ťa... Lia...“
Po jeho slovách ich musela opäť otvoriť.
Isteže teraz ju ľúbi, keď pochopil, že nemá absolútne žiadnu šancu na... Takto to však nefunguje, u žiadnej inej a už vôbec nie u nej, to Ren bude musieť pochopiť. Nemusel jej to povedať, aby pochopila, čo sa skrýva za tými jeho ochotnými vyznaniami.
„Vôbec si to neberiem osobne...“ odsekla odmerane.
„Lia...“
Díval sa na ňu tými svojimi tmavými očami, zastretými práve teraz bolesťou, ktorú si bezpochyby zaslúžil.
„Čo vlastne chceš, Ren?“ položila mu jednu z tých nebezpečných otázok.
„Teba. Náš život.“
Odpovedal  jej, ale ona... nemohla zabudnúť na to, ako povedal, že jej ublíži, keď zistí ako...
„A čo ona? Čo ti povedala na tvoje vyznania?“ nebezpečné, kruté, to skutočne vedieť nechcela, ale zrazu to z nej vypadlo.
„Nič. K ničomu takému nedošlo.  Videl som v nej len svojho súpera, tak ako ona vo mne, nič viac...“

Ďakujem za hviezdičky drahé čitateľky, ľúbim vás :D Nech vás sprevádza sila opäť.

Bojovníčka sily (občasník)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora