Bojovníčka sily (občasník)

8.3 pokračovanie

***
Twi´lek po jej pravici.
Presnejšie povedané istá fialová dáma, ktorá sa akosi odvážila začať sa zhovárať s Renom, len čo ona odišla k baru.
Zrazu bola skrátka tam a dôverne sa k nemu nakláňala, pričom vystavovala na obdiv svoju dokonalú postavu.
Ren sa tváril sebavedome a o niečom sa s tou potvorou začal zhovárať. Lia sa pokúšala ovládať, nechcela, aby videl ako veľmi práve teraz naňho začína žiarliť.
No bolo to priam neznesiteľné a jej ruka túžila po uvoľnení v podobe meča, ktorý by  jej práve teraz viac než  ochotne padol do ruky.
Dosť nešetrne ju zozadu schmatla za plecia a obrátila k sebe.
„Vypadneš odkiaľ si prišla a viac sa nevrátiš...“
„Vypadnem odkiaľ som prišla a viac sa nevrátim...“ opakovala poslušne, kým ona tam stála vo svojich červených šatách a dívala sa na Rena, ako bohyňa pomsty.
„Kylo Ren, to bol kto...“
„Neviem, vôbec netuším, no bola veľmi milá, milšia než väčšina ľudí...“ v jeho hlase zaznievalo pobavenie.
„Chcela ti dať...“ obvinila ho a zrejme nie celkom bezdôvodne...
„Nuž nie je to môj typ, no nepopieram, že javila istý druh záujmu o...“
Snažila sa zabrániť samej sebe, aby za ňou nešla, aby neurobila nič čo by mohlo ohroziť ich nočné dobrodružstvo.
„Vieš, čo by ťa čakalo, keby si išiel s ňou?“
Naklonila sa k nemu celkom blízko.
Pritiahol si ju do náručia a ona spokojne vzlykla, keď pocítila na svojom tele jeho ruky.
„Viem si predstaviť, no neobávaj sa, teba by som tu samú nenechal, trh z otrokmi je stále ešte v móde...“
„To si akože myslíš, že by som sa nedokázala ubrániť!“ štekla Lia stále ešte nahnevane, no už miernejšie, keďže ju takpovediac pod stolom nenápadne hladil po stehne a bolo to príjemné, nevedela ako to robí, že práve on dokáže niečo, čo by ona sama len...
„Nie, nedokázala bez mojej pomoci určite nie...“ doberal si ju spokojne a ona sa oňho oprela, možno preto, že nechcela ani tak veľmi zúriť, ako cítiť, že má jeho plnú  pozornosť.
„Ale ty ma ochrániš všakže, nedovolíš, aby niekto...“
„Isteže nie,“ pošepol jej temne. „To by sa museli stretnúť s mojím mečom a bolo by to veľmi krátke stretnutie...“
Všetkým v bare dával takpovediac najavo, že mu patrí, neprekážalo jej to práve naopak, užívala si každý okamih, spokojne sa okolo neho krútila a nepotrebovala nič iné len tú všadeprítomnú voľnosť a chuť nebezpečenstva.
Dopriala mu aj ten pocit, že by ju mal chrániť, že sa naňho spolieha, keďže zrejme práve potom túžil, byť do istej miery jej rytierom a ani pre ňu ten pocit nebol nepríjemný, aj keď by si vedela poradiť s istými nástrahami, bola aj dievčaťom, ktoré si prialo snívať, že by mohlo naplniť aj niečie iné sny.
Obzvlášť tie viac menej horúcejšie než iné, ktoré by mohli spôsobiť problémy jej aj osobám k nej priradeným.
Inak bol večer mimoriadne príjemný, boli na miestach, ktoré takpovediac už podľahli prvému rádu, takže sa vyhli problémom istého druhu, no zároveň si mohli takpovediac nezáväzne užívať život a svoju mladosť, menej uniformity a viac slobody, ktorú práve teraz potrebovala viac než predtým.
„A mne by si ho dovolil vziať do rúk, len niekedy, keďže vieš, ako veľmi ho obdivujem...“ pošepla mu.
Cítila ako mierne stuhol.
„Ak budeš poslušná, tak ti doprajem ten pocit, veľmi rád... Lia...“
Cítila na krku jeho dych, rozochvel celé jej telo, viac než akákoľvek iná pieseň. Jej bojovník sily.
Teraz už o tom nepochybovala aj keď nebol ochotný pripustiť tú možnosť, že by ním mohol byť, ona vedela svoje. Už jej patrí, cíti ako jeho telo reaguje na to jej, cíti, že ani on nemôže viac uniknúť, že potom ani len netúži.
„Tak to si ešte rozmyslím, to vieš, ani ja sa ľahko nevzdávam toho svojho... mimochodom nového...“
„Takže nového?“
„Áno, iste...“ bola pripravená sa ním kedykoľvek pochváliť.
„Tak na to sa pozrieme...“ pošepol jej temne.
Tentoraz sa zachvela ona.
Ren.
To predsa nemôže robiť.
Nie tu.
No zároveň aj svojím spôsobom bolo vzrušujúce, že by sa jej dotkol aj napriek tomu... že neboli tak celkom osamote... ale uprostred veľmi vášnivého chaosu...
No istá osoba, zmenila atmosféru pri ich stole. Istá osoba, ktorá spôsobila, že Ren svoju ruku odtiahol a díval sa priamo na muža, ktorý sa k nim odvážil priblížiť.
„Také pekné dievča a zahadzuje sa s tebou... „
To sa mu odvážil len tak povedať.
„Odíď...“ prikázal mu Ren tónom, ktorý keby použil na ňu radšej by si rozmyslela či.
Ten muž sa však len usmial.
„Len som ťa chcel pozdraviť, no zdá sa, že moja prítomnosť nie je vítaná... No dávajte si naňho pozor slečna, mohol by vám veľmi ublížiť tak ako...“
„Zmizni!
Muž poslúchol a zamiešal sa späť do davu. Lia cítila Renovo napätie, vedela, že aj on teraz túži po smrti viac než po čomkoľvek inom.
„Kto to bol?“
„Starý známy. Nikto dôležitý.“
No očividne dôležitý bol, lebo Renova nálada sa zmenila a nebol práve najlepším spoločníkom. Po zvyšok večera medzi nimi zotrvávalo akési nepríjemné napätie.
Dokonca ju takpovediac poslal spať do jej postele, čo jej však v danom okamihu vôbec neprekážalo, keďže smrť z jeho očí ešte ani zďaleka nezmizla.
***
Celý týždeň bol preč, takmer o ňom nepočula, zastupovala ho pri riadení, aj vo všetkom, kde bola nutná prítomnosť bojovníka ovládajúceho silu. A bola čoraz zvedavejšia na dôvod jeho podráždenosti, no pýtať sa na to Snoka by znamenalo hovoriť o veciach, na ktoré jej Ren nedal súhlas, čo bolo nebezpečné, preto sa radšej starala výlučne o seba a čakala, ako sa to celé opäť vyvinie.
No ona mala tiež svoje vlastné starosti, mala závrat, po prvý raz sa jej tak zatočila hlava, že si myslela, že spadne z tej prekážky, ktorú pre ňu Snoke urobil, na žiadne testy nešla ani si ich neurobila, skrátka sa k tomu nemohla odhodlať.
Nikomu nič nepovedala a šla si ľahnúť, dúfala, že to prejde, že je to len prepracovanosť... nič iné...
Už to párkrát prehnala aj pri predchádzajúcom výcviku, no nikdy sa necítila takto, opäť takmer až bezmocne a...
Isté ženské záležitosti nikdy nemala celkom pravidelné, takže sa podľa toho nemohla riadiť, nateraz to nevyzeralo, že by sa niečo zmenilo, no keby predsa... cítila ako sa do jej mysle vkradla nepríjemná nervozita, spomenula si aj na to, čo všetko len tak potárala o tom, že chce, aby bol Ren otcom jej detí.
Bol to vtedy v podstate len žart, no čo ak to vesmír vzal vážne a teraz jej to vráti...
Nie.
Nie je pripravená na záležitosti tohto druhu a Ren určite tiež nie. Nevedela si predstaviť, akoby zareagoval, keby náhodou, keby naozaj.
No musí si pre istotu urobiť tie testy, skôr než ju Snoke doženie do šialenstva, kvôli jej údajnej neschopnosti.
Pritiahla si do lona tú testovaciu tabuľku, nechcela to, no priložila ruku k miestu, kde sa jej krv odobrala a začalo sa vyhodnocovanie, ktoré bolo ukončené, keďže šlo o rýchly test, skôr než vôbec stačila opäť privrieť oči...
Odhodila testovaciu tabuľku. Odhodila ju tak prudko až sa rozbila o stenu.
„Sakra, to nie je.... nie... nemôže to byť... skrátka to tak nie je!“ kričala sama na seba.
Zabije seba.
Zabije Rena...
Nevie čo urobí, ak Snoke... čo mu teraz vlastne povie, ako sa ospravedlní za to, že...
Chcel, aby Renovi robila spoločnosť, ale o veciach tohto druhu nepadlo ani len... aspoň si nespomínala, že by si prial, aby...

poznámka: stále ten divný tlak a pocit ohrozenia keď som na tablete . Neviem čo ho spôsobuje, keďže racionálne fakt viem, že mi nič hrozné nehrozí, ale ten mozog no... čo sa dá robiť, je to divný orgán... robí si čo chce... Čo myslíte, čo asi tak Liu trápi? :D