19. kapitola pokračovanie

35 2 0
                                    


Hneval sa a ona sa vôbec nečudovala, že to dospelo práve k tomu bodu, keby priam túžila po jeho hneve, chcela aby zúril tak, aby...

No zároveň aj... cítila sa zraniteľná, keď sa bála o Issah, keď sa bála toho, že Ren ju teraz odmietne prijať, len preto, že by jej prítomnosť u nich mohol vnímať ako hrozbu.

Hneval sa a ona sa vôbec nečudovala, že to dospelo práve k tomu bodu, keby priam túžila po jeho hneve, chcela aby zúril tak, aby...

No zároveň aj... cítila sa zraniteľná, keď sa bála o Issah, keď sa bála toho, že Ren ju teraz odmietne prijať, len preto, že by jej prítomnosť u nich mohol vnímať ako hrozbu.

„Je to moja vina, veľmi ma to mrzí... veľmi ma ..." Issah sa celá chvela v jej náručí, no zároveň aj...

„Nie, tvoja, ale to ja... natiahol som rúčku, ale aj tak som mamu nemohol ochrániť... sila tu není..."

Lia s obavami hľadela na Rena. Ťažko sa jej rozprávalo, ale predsa len... nemohla dovoliť, aby...

„Nie je to vina, ani jedného z vás..." povedal napokon priam láskavo, za čoho milovala ešte viac než zvyčajne.

„Nikto si predsa nemôže len tak zobrať niekoho z našich..."

Obe deti naňho hľadeli ako na svojho hrdinu a ona...

„A čo sa týka sily, neopustila ťa, Luke, no tento... povedzme, že už ani nie človek je ešte pre teba ťažký... bremeno tohto druhu zvládneš až neskôr..."

Ich syn sa tváril tak odhodlane, skutočne to vyzeralo tak, akoby sa už nemohol dočkať no zároveň...

„Nevyzerá to dobre, no poradíme si s tým, buď si istá, že náš priateľ nebude vyzerať o nič lepšie... ešte nie je mŕtvy, ešte mu položím pár otázok, strážte ho, ak vám ujde, jeden z vás za to zaplatí životom."

Ren si kľakol k nej... opatrne sa dotkol miesta, ktoré... sykla a odtiahla sa...

„Nevyzerá to dobre, no poradíme si s tým, buď si istá, že náš priateľ nebude vyzerať o nič lepšie..."

„Rozkaz, pane..."

Odviedli ho na bok.

„A teraz ty, Lia čo len s tebou... na chvíľu sa otočím a takto to dopadne..."

Ren si kľakol k nej... opatrne sa dotkol miesta, ktoré... sykla a odtiahla sa...

„Ren, ja..."

Opäť sa pokúsila niečo povedať, no on len od nej jemne oslobodil deti a vzal ju do náručia. Issah chytila Luka za ruku a pomaly šli s nimi. Oprela sa oňho tou stranou, ktorá ju nebolela, cítila sa v bezpečí a chránená, celá sa odovzdávala tomu pocitu.

„Bude mama v poriadku?"

„Áno, Issah, dobre sa o ňu postaráme všetci spoločne..."

Dievčatko opatrne prikývlo, jej tvár bola spokojná aj napriek tomu, čo prežili, Ren ju prijal za svoju, aj on ju prijal, a to bola zrejme tá posledná vec, ktorú potrebovala počuť, aby sa z toho veľmi rýchlo spamätala.

Lia pocítila úľavu, keď boli opäť doma, keď ju Ren zložil na posteľ a dal jej antiseptický obklad, ktorý zmiernil nepríjemné podráždenie, pálenie a opuch, skutočne to bol jeden z tých úderov, ktoré by nerada pocítila znovu.

„Bude to bolieť už len chvíľu, láska moja uvidíš..." pošepol jej a objal ju, natoľko opatrne, aby necítila bolesť.

Opäť sa oňho istý čas opierala, istý čas len napol driemala, kým on deťom všetko podrobne vysvetľoval.

A oni ho počúvali, obaja...

Cítila sa lepšie, keď ich mala pri sebe, keď boli spolu ako jedna rodina, akoby sa nikdy... a len dúfala, že Ren to myslí skutočne vážne, že Issah naozaj prijal.

***

Ráno sa už cítila omnoho lepšie.

Opuch sa našťastie nevytvoril, no stále mala na tvári stopu po

mužovej hrubosti. Snažila sa toho miesta priveľmi nedotýkať a skutočne ocenila to, že Ren sa o deti ráno príkladne postaral a vzal ich aj von.

Najprv nechceli, obaja mali s toho značné obavy, no ona vedela, že najlepšie bude ich oslabiť hneď od začiatku, skôr než budú mať skutočný strach.

Bola ešte stále trochu unavená a otrasená z toho čo sa stalo viac než pôvodne čakala, možno si už priveľmi zvykla na majstrovu láskavosť, na to, že jej sľúbil, že ju do tváre nikdy neudrie a takisto aj na to, ako dobre sa o ňu v poslednom čase staral jej manžel.

poznámka: nechce ukladať, tak snáď to napokon uloží.

Bojovníčka sily (občasník)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora