Bojovníčka sily (občasník)

20. kapitola 3.3

***

Zmenila nastavenie aplikátora Renovho lieku.

Všimla si, že prežíva istý druh nebezpečného stresu, spojeného s jeho aplikáciou, že mu nevyhovuje hrúbka ihiel, tak ich zmenila na viac prívetivé mikroihly.

, ktoré takmer ani nebolo cítiť.

Znížilo to aj nepríjemné začervenanie a jej manžel bezpochyby ocenil to, ako sa mu venovala, aby zabudol na komplikácie spojené s dávkovaním.

Bezpochyby preto, bol rád, že bola opäť aspoň čiastočne pri kormidle, aspoň čo sa toho týkalo.

Ren bol celkom spokojný, keď sa mu trochu venovala, aby zabudol na to počiatočné nepohodlie.

A sedela mu spokojne na kolenách, aj keď to svojím spôsobom preňho bola výzva, keďže ich mal pri sebe dve.

Ju aj svoju malú dcéru, ktorá sa mala práve teraz asi najlepšie so všetkých, keďže jediné čo mohla cítiť bola jej láska.

Samozrejme šokovalo ju, že je opäť tehotná, tak skoro to ešte takpovediac neplánovala, no ani sa tak celkom nebránila tej možnosti, aj keď...

nikdy neľutovala, že mala Luka a keď k nemu pribudla aj Issah, svojím spôsobom sa dokázala veľmi rýchlo pripútať aj k nej...

No bola to aj zodpovednosť, veľmi veľká zodpovednosť za istý malý poklad, ktorý sa na vás bude dívať, akoby od vás záviselo všetko jeho šťastie...

„Uvedomuješ si, Ren, že budeš mať ďalšiu dcéru... možno používateľku sily... ako sa s tým vyrovnáš?"

„Bude to zložité, ako jej zabrániť, aby chlapcom neplietla hlavu a pritom... ako ich nepretrhnúť na viacero častí, ak by sa odvážili k nej priblížiť..."

„Bezpochyby ich chudákov vydesíš na smrť..." teraz sa z toho smiala, no vedela si predstaviť, ako ich možno aj zmrazuje podľa vzoru svojho starého otca, ktorého stále tak veľmi obdivuje. A možno aj niečo horšie, ak by sa odvážili...

„Aimee, to určite s tebou zvládne, Ren o tom nepochybuj, že ťa dostatočne zamestná..." pobozkala ho najprv len na líce, trochu provokačne, aby..."

„Aimee?"

Lia opäť použila knihu mien, ktorú si Issah napokon ponechala, teraz už za svojimi rodičmi začínala otvorene smútiť, no stále prijímala aj ich...

„To meno si tvoja dcéra vybrala, trvala na tom, že bude patriť jej..."

Tentoraz to bol Ren, ktorý ju pohladil na tak trochu nekonvenčným spôsobom...

Pocítila dotyk tepla, ktorý... bol aj dotykom sily, celú ju rozohrial, akoby nič nemohlo byť krajšie než...

„Nuž čo moja drahá... je to pekné meno, musím uznať, že..."

Dúfala, že ich teraz nikto nevyruší, lebo si priala, aby ju hladkal aj naďalej, aby ju bozkával a...

Deti boli opäť u starej mami, dom mali práve teraz len a len pre seba... a ona cítila, ako sa v nej prebúdzajú túžby...

„O čo sa to pokúšate, pane, viete, že potom vám už nebude pomoci..." hlesla, keď ju jemne začal bozkávať na jej krk...

„Chcem si vás vziať , práve teraz a tu ... nejaké námietky, madam?"

„Absolútne žiadne..."

Pomaly vstala.

Ren sa usmieval, skutočne tak, akoby ... a ona tiež, nemohla si pomôcť, keď sa na ňu díval takým spôsobom, bola absolútne...

Keď ho vzala za ruku... cítila, ako sa ich svet opäť spojil, ako bolo všetko opäť v poriadku.