Bojovníčka sily (občasník)

23. kapitola 2

***

Obaja tak krásne spali.

Bolo príjemné sledovať, ako ...

Rozumeli si takmer už od začiatku a aj teraz cítila, že jej deti majú k sebe blízko, že si... dúfala, že aj Aimee sa k nim pridá aj napriek svojej už teraz sa čiastočne prejavujúcej panovačnosti.

Chvíľu ich ešte pozorovala, obklopená nezvyklým mierom a pokojom, spokojná, že sú s ňou, že ona môže byť s nimi.

Niekedy bolo dôležité len to, možno vždy bolo dôležité len to, aby mali na tvárach vpísané tie úsmevy, aby boli nevinní tak dlho ako je to len možné... a tešili sa zo svojej vzájomnej náklonnosti.

Dotkla sa Aimee. Cítila to pulzovanie spojené s jej odpoveďou. Jej dcérka sa už mala dobre, prekonala to najhoršie a začínala byť opäť silná.

Po tej poslednej prehliadke bolo viac než jasné, že sa vyvíja veľmi dobre, že bojuje so všetkých síl a túži po kontakte, aj keď jej túžba sa prejavovala inak než tá Lukova.

Pomaly sa otočila a zamierila k oknu.

Bola to jedna z tých nocí, kedy bola sama, ale tentoraz dobrovoľne, lebo bolo nutné sa postarať o určité opatrenia.

Bola to jedna z tých nocí, keď necítila váhu tej čiastočnej samoty, lebo mala vždy okolo seba bytosti, ktoré...

Nech už mali byť vízie budúcnosti akékoľvek, ona, Lia, sa nikdy nevzdá svojej dcéry, nevidela absolútne všetko a nebola už ani...

Bola svojím spôsobom opäť voľná a pripravená, bojovať nielen za seba, ale aj za osoby, ktoré ľúbi.

Za osoby, ktoré ľúbia ju, to jediné bolo napokon dôležitejšie než všetkoostatné, dôležitejšie než

dôležitejšie než akýkoľvek iný kariérny postup.

Zaklopanie na jej dvere, počas toho večera však spôsobilo, že opäť začala myslieť ako bojovník, ktorý pri sebe nemá osobu, ktorá by ju mohla chrániť a overovala si všetko na vonkajšej kamere...

Nebol priestor na chyby, keď bola zodpovedná aj za iné životy...

„Prečo vlastne?"

„Mám pre teba prekvapenie a zaujímalo ma či využiješ náš nový bezpečnostný systém alebo..."

„Aj tak by som ťa mala cítiť."

„Áno, ale za istých okolností je možné to obísť..."

„Ja viem, ale..."

Objal ju.

Prijala jeho objatie, akoby... nebolo nič sladšie, akoby ju nič nemohlo spojiť viac zo životom než práve on.

„Moja šikovná manželka, vieš predsa, ako veľmi ťa ľúbim..."

„Aj ja vás veľmi ľúbim, pane..."

Pobozkala ho nežne, neskôr aj vášnivo, akoby snáď ten bozk ani len nemohol vystihnúť to všetko, čo ...

To ako veľmi ho potrebuje, ako veľmi si želá byť ním vždy milovaná... byť jeho bojovníčkou sily.

Nech budúcnosť prinesie čokoľvek bude bojovať, nikdy sa nevzdá, nikdy nesklame svojho skutočného majstra, vie, že by si prial, aby bola šťastná, vie že by si prial, aby jeho línia pokračovala, lebo ona už bola jej súčasťou, bola už jeho dcérou, cítila jeho prítomnosť, vždy, keď... si nebola sebou istá, vždy si priala, aby bol na ňu hrdý.

Dúfala, že ju chápe, že by schválil cestu, ktorú si vybrala a že čoskoro bude opäť aj bojovníčkou, ktorú vychoval.