Dvere na jej izbe sa otvorili. Musela počítať aj s tou možnosťou, že by sa to mohlo stať.
Toto bolo jeho územie a ona bola do istej miery stále iba jeho hosťom.
Pomaly vstala z postele, vedená inštinktom, že práve teraz by nebolo vhodné ho zbytočne nahnevať.
Jej Ren by jej dokázal ublížiť, keby... A vlastne ani nevedela prečo ho vo svojej mysli opäť nazvala svojím.
„Vitaj...“ odvetila celkom pokojne, akoby to bolo prirodzené, že sa práve teraz objavil v jej úkryte.
A objala ho, tak akoby jej chýbal najviac na svete, čiastočne stále ešte nahá, no ochotná práve teraz urobiť všetko preto, aby sa vyhla následkom jeho hnevu.
„Niečo ťa snáď znepokojilo, láska moja?“ opäť to urobila, opäť ho tak oslovila, no tentoraz viac než účelovo a stále ešte...
„Lia...“ hlesol varovne, no nepustil ju z objatia.
„Nemôžeš mi len tak odísť... neznesiem to, keď neviem kde si...“
Maniak závislý od kontroly nad inými, to práve teraz potrebovala získať, to bolo to po čom túžila? No nemohla inak než...
„Cítiš bolesť, keď nie som s tebou? Keď by si ...“
„Neprovokuj ma, Lia... vieš čoho všetkého som schopný...“ pošepol jej.
Nemala by byť taká spokojná, mala by ďalej vzdorovať, ďalej ho trestať, no pri pohľade naňho sa obávala svojej prehry, ktorá by znamenala, že...
„Aj ja ťa veľmi ľúbim, Ren... ale nemôžeš mi dať istotu, ktorú potrebujem... nemôžem ti veriť... Potrebujem miesto, kde sa budem cítiť v bezpečí, potrebujem svoj domov... vieš predsa čo to znamená? Vieš, predsa že aj bojovník potrebuje miesto kam zalezie, aby mal šancu prežiť... svoje útočisko... Nemôžem ho prestať hľadať, tak ako ty neprestaneš...“
„Čítala si moju správu? Správu z útoku na...“
„Nie.“
Nemala to v úmysle a ani len nechcela vedieť, čo presne, skrátka sa obávala, že by nezvládla tú bolesť... keby tam písal o tom... keby ona bola len dôsledkom jedného ...
„Snoke mi povedal, že som sa správal ako blázon, že som absolútne neuvažoval nad ničím čo... Takmer som sa nechal poraziť, len preto, že som myslel len na to... len na to, že by on mohol... že by mohol... Cítil som absolútne šialenstvo, keď som si myslel, že by si mohla, že by si ťa mohol získať späť... porozumel som tomu, čo si prežívala ty, keď som hovoril o... Mali sme v podstate šťastie, že matka sa so mnou chcela viac dohodnúť, než bojovať, využil som jej city proti nej... bolo to vôbec po prvý raz čo som počas svojho velenia takto stratil hlavu...“
Stratil hlavu.
On.
Veľavážený veliteľ Ren. To bolo niečo nové, čo by si takmer dokázala užívať keby.
„A stalo sa mi to, opäť, keď... si povedala, že by... niekto mohol zasiahnuť medzi nás... Nikdy ti to nedovolím, Lia... Ak sa na niekoho pozrieš, bude to znamenať smrť pre tú osobu... nebudem sa na nič pýtať...“
„Takže si sa mi plne odovzdal Kylo Ren? Už nemáš pochybnosti...“
Žiadne ticho. Žiadna prestávka, len istota, proti ktorej sa ťažko bojovalo.
„Nemám žiadne pochybnosti, Lia...“
„A tvoja dohoda so Snokom?“
„V podstate vyhovuje nám všetkým... No nie je to pre mňa žiadne bremeno, ku ktorému by som bol donútený. Chcem ťa bez ohľadu na akékoľvek dohody.“
Priala si mu veriť. Priala si byť tou, ktorá... Dovoliť si byť šťastnou, ale... čo ak príde len ďalší úder, ktorý... už to raz urobil, už ju raz zradil...
Ak ju zradí opäť definitívne príde o svoje srdce.
„Ani ja sa nebudem na nič pýtať...“
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Bojovníčka sily (občasník)
Hayran Kurgu"Nech ti je jasné, že s tebou nebudem mať žiadne zľutovanie." " To jej povedal Kylo Ren, keď mu ju Snoke predstavil ako svoju druhú učeníčku.
