Bojovníčka sily (občasník)

13. kapitola 1

„Mama...“
„Nie, Ben, teraz nie...“
Zrejme ani generálka nebola pripravená ho práve teraz počúvať. No ju požiadala o niečo, čo ledva dokázala spracovať.
„Na základni odboja sa nikto nesmie dozvedieť, že svadba neprebehla štandardným spôsobom. Potrebujem si pár vecí overiť a kým si nebudem istá... ako to dopadne, budete musieť predstierať, že je medzi vami všetko v poriadku... Mrzí ma to, Lia, no potrebujem, aby si to pre mňa urobila...“
Mlčala a dlhší čas len kráčala dopredu, kým... jej mysľou prebehlo to všetko, kým vôbec dokázala spracovať.
„Poslúchnem vás, mama za predpokladu, že Ren sa už nepokúsi nás žiadnym spôsobom ohroziť...“ nedívala sa naňho, keď to povedala, aj keď jej to bolo proti srsti, chápala, že si v odboji potrebuje urobiť poriadok. Chcela ten sľub od matky.
„Nič sa vám nestane, ani tebe, ani nášmu synovi, vysvetlím ti...“ ozval sa Ren, akoby čakal len na to, kedy si ho začne opäť všímať. No ona sa naňho nemienila ani len pozrieť.
„Tvoje vysvetlenia ma nezaujímajú...“ cítila ako jej začal zlyhávať hlas, bolo čoraz ťažšie hovoriť, vedela, že sa zrejme nevyhne použitiu jedného z tých sprejov, aj keď ich z duše neznáša.
***
Cítila horkú chuť toho spreja, ktorý však spôsobil, že sa jej hrdlo uvoľnilo a nemala žiadne problémy, aspoň čo sa týkalo jej hlasu a takisto aj malý sa takpovediac upokojil, čo však neznamenalo, že bola pokojná ona. Ani po umytí zubov to nebolo o nič lepšie, no aspoň ju to až tak veľmi nedráždilo. Aj tak už bola podráždená viac než dosť.
Hneď po príchode do teraz už svojej spálne, si vzala svoje veci a zamkla sa do kúpeľne.
Prezliekla sa viac-menej pomocou sily, dala si rýchlu sprchu, svadobné šaty nechala ležať na dlážke a chystala sa ísť spať vo voľnej bielej košeli, s ktorou bola plne spokojná už len preto, ako jemný materiál láskal jej napätú pokožku.
To, čo urobí Ren ju ani trochu netrápilo, bola rada, že nerobil problémy, aspoň čo sa týkalo...
Možno  má predsa len nejakú hrdosť, možno má v sebe aspoň štipku ľudskosti a pôjde tajne spať niekam inam. Ona sa pokojne môže vyhovoriť na to, že mala nevoľnosti a ...
Svoju svadobnú noc si takto nepredstavovala, takpovediac bolo všetko zničené a vedela by si predstaviť tisíc ďalších vecí, ktoré by robila radšej než ocitnúť sa tu a...
Matka jej meč nevrátila, aj keď ju o to požiadala, zrejme má svojho syna aj napriek tomu jeho útoku stále rada, no aj ňou to otriaslo natoľko, že sa musela nechať ošetriť, samozrejme všetko prebehlo v prísnom utajení a zainteresované osoby, museli prisľúbiť diskrétnosť pod hrozbou... ktorá sa takmer až podobala na hrozby, ktoré používala aj ona...
Horká chuť sa konečne stratila, bol to len krátkodobý efekt, no neznamenalo to, že sa cítila o nič lepšie, keď prudko odhodila prikrývku na svojej strane.
Dvere sa otvorili a vzápätí aj uzamkli. Srdce jej pritom poskočilo a nie práve radosťou.
Prudko sebou trhla, keď si uvedomil, že Ren zjavne nemá... ani štipku úcty voči... ani štipku hanby... potom čo urobil... svojej tehotnej manželke by sa mal držať v úzadí a byť rád, že vôbec dýcha.
„Čo chceš?“ privítala ho, akoby boli opäť na vojnovej nohe, čo sa aj stalo, no ona tentoraz nechcela, aby to prešlo.
Zbavila by sa ho, keby neprešli registráciou cez formuláre, keby nebola tehotná a to všetko, značne komplikovalo akékoľvek rýchle rozhodnutia, podľa ich zákonov by museli súhlasiť obaja a pochybovala, že Ren si nechá ujsť príležitosť...
„Ostanem pri tebe, snáď si si nemyslela, že...“
„Nechcem ťa vo svojej posteli, Ren...“
„Tvoj názor v tomto prípade nie je vôbec dôležitý... Mám právo tu byť... možno nechceš počuť moje vysvetlenia, no nedovolím ti, aby si ma ignorovala... radšej ma neprovokuj, Lia, nemuselo by to dobre dopadnúť...“
Zľakla sa, skutočne, že nedodrží svojej slovo a príde aj o tú jedinú radosť, ktorá jej ešte ostala. To by nebola schopná zniesť... jemu by sa to možno hodilo, no ona nedovolí, aby...
„Drž sa na svojej strane...“ povedala mu bez toho, aby akokoľvek komentovala jeho slová a ľahla si na tú svoju, tvárou k nemu, aby ho mohla pozorne sledovať a dať mu najavo, že od nej nemôže nič čakať, aspoň nie nič čo by mohol považovať za svoje právo.
„To považuj za moje prianie a nie za provokáciu, Kylo Ren...“
Cítila ešte napätie po prežitej bolesti, nielen v oblasti krku a v jej sile došlo k mentálnym zraneniam, ktoré len podnecovali jej hnev.
Ľahol si k nej. Jednoducho to urobil a díval sa jej do očí tak ako to dokáže len on.
Krátkym gestom zhasla svetla, a chystala sa na tú hru nervov, chcela čakať, kým nezaspí on, vedela, že jej sa to zrejme nepodarí, kým...
Poslúchol.
Aspoň tým jej pomohol trochu sa uvoľniť, keď... no zrejme až priveľmi lebo cítila, že po lícach jej zrazu začali stekať slzy, že sa celá chveje, a to chvenie, akoby prechádzalo celým jej telom.
Nič ho nemohlo utíšiť len...
„Veľmi ma to mrzí, Lia... Nechcel som to urobiť, prosím, ver mi, že...“
Nemohla mu veriť. Nesmela mu veriť... tie prekliate... tie...
No aj tak nemohla uniknúť z jeho objatia, aj tak sa musela oprieť o jeho plece v márnej snahe prekonať tie slzy... V márnej snahe byť dostatočne silná na to, aby netúžila po jeho objatí.
Stále ďalšie a ďalšie slzy veľa zbytočných sĺz, ktoré nedokázala zastaviť. Nechcela, aby to bolo takto, nechcela, aby si myslel, že ale jej telo... tá reakcia skrátka na seba nenechala dlho čakať...
„Chcem ťa nenávidieť, Kylo Ren ani nevieš ako veľmi ťa chcem nenávidieť...“
To že jej telo akoby nerozumelo mysli a prialo si len, aby...
„Nie, Lia... to ti nedovolím...“
Jeho dotyky akoby boli súčasťou jemného pôsobenia sily, ktoré z jeho strany ešte necíti, sily, ktorá dokázala zahojiť mentálne rany... možno, keby sa tomu nebránila, keby dovolila, aby sa to stalo...
„Snoke, on... nevieš si predstaviť, čo by urobil, keby sa jeho podozrenia potvrdili... tie najhoršie sny sú nič proti tomu, čo by sa stalo, keby si skutočne myslel, že sa zo mňa stal Ben Solo...“
Vedela to. Jej myseľ to chápala a bolo jej jasné, že jeho majster urobí všetko preto, aby ho nestratil, že ho nevychoval preto, aby sa vrátil späť k... to však nič nemenilo na tom, že...
„Zradil si nás, nech si ktokoľvek, mal si stáť pri nás a ty si nás zradil... čo ak by neodvolal ten rozkaz, čo ak by si to musel dokončiť... to by si dokázal urobiť, ja viem, že Kylo Ren áno...“
„Urobím všetko, aby si mi odpustila, Lia, čokoľvek si len budeš priať... len ma neposielaj preč, nikdy ma neposielaj... Som tvoj, nech som ktokoľvek... vieš, že...“
Odmietala to prijať. Nie teraz, nie dnes...
Jeho  objatie však akoby hovorilo tou rečou, ktorej dokázala porozumieť, potrebovala ho, aby dokázala prestať plakať, a to bolo nateraz všetko, čo ju zaujímalo.

poznámka: nuž svadobná noc nebola celkom štandardná, no verím, že Ren sa bude snažiť jej to vynahradiť. Umiestnila som nový nápad, zatiaľ len nápad na liaren :D