22. kapitola 1 pokračovanie minidielu

28 2 0
                                    



Videla ju pred sebou, v červených šatách, s dlhými vlasmi, tmavými aké má jej otec, videla ju ako sa tvrdohlavo vrhá do toho nebezpečenstva, videla ju, ako takmer padá do jeho náručia, aj keď to predtým považovala za nepredstaviteľné, vyzeralo to tak, akoby Snoke skutočne prijal tú možnosť, že by mohla byť tým učeníkom, tou novou generáciou, ktorá by neskôr dokázala viesť Prvý rád.

Priam cítila tie slov z toho sna, ktoré...

„Som tu majster, som pripravená odísť s vami..." jej hlas bol tak odhodlaný, tak plný hnevu, akoby snáď...

Nevedela si predstaviť, že by svojmu dievčatku ublížila takým spôsobom, že by chcelo... že by neprijalo ich učenie a vybralo si jeho...

„Nikam nepôjdeš!" kdesi v pozadí toho sna počula Lukov hlas. „Nikam nepôjdeš sestra!"

„Ty mi nemáš čo rozkazovať, videla som čo si urobil, čo si urobil s ..."

„Nič som neurobil, nič také, ako to, čo sa chystáš urobiť ty..."

Koniec, tam sa sen vždy pretrhol, vždy sa skončil tým, že k nim chcela dobehnúť a zastaviť ich.

V tom sne mala Aimee len šestnásť, len šestnásť a už sa vrhla do dobrodružstva, ktoré...


Koniec, ktorý by ju mohol zlomiť, keby dovolila, aby...

„Ren?"

Oslovila svojho manžela, ktorý ležal vedľa nej, ani on nespal, aj on len...

„Áno, Lia..."

„Musím ti niečo povedať, niečo čo ani ja tak celkom neviem prijať..." položila jeho ruku na svoje brucho.

Cítil to, aj on to cítil, že jej vnímanie sily je iné.


„Viem prečo majster odišiel, no nebude sa ti to páčiť, zrejme nikomu z nás..." povedala mu všetko, aj keď predtým také veci neuznávala a bála sa, že .... povedala mu všetko, lebo to nemohla zniesť, nemohla si to nechať len pre seba.

„Majster našej dcére neublíži ani nikomu z našej rodiny..."

Nechala ho, aby ju objal.

Bojovníčka sily (občasník)Onde histórias criam vida. Descubra agora