Bojovníčka sily (občasník)

3. kapitola 1 (II kniha)

Spomenula si.
Na to, ako veľmi ho ľúbi, keď... ju to dievčatko odmietalo pustiť, keď videla v jej očiach niečo čo sa blížilo k slzám, keď... že nie je tou jedinou osobou, na ktorej jej záleží...
Spomenula si, ako mu čelila, ako proti nemu bojovala, keď... ako cítila tú silnú príťažlivosť medzi nimi...
Ako pochybovala či...
„Re...“
Napriek tomu mu chcela malú vrátiť, napriek tomu to chcela urobiť, no cítila ako...
„Spomínaš si na mňa, láska moja? Opäť si aspoň ...“
„Áno, ale...“
Videla samú seba, ako čaká, ako dúfa, ako ďalej bojuje, ako sa snaží a zároveň... chce byť silná aj keď...
Cítila to, tú zdrvujúcu spokojnosť, ktorá...
Nemohla nič urobiť proti tým pocitom, ktoré...
„Aimee, Issah... Luke... aj on by...“
„Má teraz meditačné cvičenie, no tiež bude veľmi rád, keď...“
Zrazu cítila, akoby bolo všetkého až príliš veľa, akoby ona sama...
„Bolí ma hlava, veľmi ma bolí hlava, ale myslím si, že som v poriadku, ale ty... neprišiel si si po lieky... vlastne ja som aj zabudla, že ich potrebuješ, ale dúfam, že si ich vzal...“
„Nebral som ich opäť...“ priznal sa a bolo to na ňom v podstate aj vidieť, všimla si to, hneď ako sa dostala do tesnejšieho kontaktu.
„Je to nebezpečné... je to...“ pýtala sa Issah, celá zdrvená, keďže bola zrejme presvedčená, že...
„Váš otec bude musieť ísť na prehliadku a ...“ hnevala sa, veľmi sa hnevala a ani sa to nesnažila zakryť.
„A urobí to hneď...“ prikázala mu nekompromisne...
„Isteže áno, láska moja...“
Nech sa ju len nesnaží obmäkčiť, to že ona bola mimo sveta, neznamená, že by mal zabúdať na liečbu... nemôže predsa len tak...
Bola rada, že tie lieky konečne zabrali, že konečne dokázala... nevedela si predstaviť, že by...
Bola vždy tak bezmocná ako vtedy, keď... Zrejme jej pomohlo aj to, že sa odvážil aby k nim opäť priblížiť, že sa pokúsila...
No aj tak nechcela ani vo svojom prípade nič zanedbať.
Rozhovory mohli počkať na neskôr, chcela vidieť len šťastné tváre detí, chcela sa s nimi tešiť so svojho tentoraz už dúfala, že trvalého návratu, vziať všetko do rúk a nenechať sa nikým a ničím poraziť...
***
Vrátil sa z prehliadky, ktorá...
Bola v ich izbe, všetko čo sa jej nepáčilo dávala do poriadku, niečo prikázala samozrejme aj droidom...
Niečo na čo on zabúdal, keď ... no zároveň aj...
Mala už aj ona za sebou vyšetrenie, ktoré ukázalo, že sa jej pamäť opäť obnovila, no aj tak potrebuje lieky a pokoj, nateraz sa musí opäť vyhýbať boju a možným ... komplikáciám z toho plynúcim, silu však používať môže, ale nie útočným spôsobom.
No boli tu aj nové správy, ktoré prišli z ... ich druhej riadiacej centrály... Prvý rád mal po dlhom čase opäť nejaké dobyvačné plány, ktoré... neboli celkom v súlade s ich momentálnymi potrebami.
Bolo nutné sa podieľať na tom, aby všetko prebehlo tak ako má, aby ich nič nemohlo zaskočiť nepripravených...
Väčšinu starostí týkajúcich sa toho však musí tak či tak prenechať v rukách svojho...
To jej bolo povedané veľmi jasne, keďže poškodenie, ktoré utrpela ešte nebolo celkom...
„Chcem vidieť tvoje testy...“ privítala ho, hneď ako prekročil prah...
„Samozrejme, Lia... no najprv by sme zrejme mali...“
„Tvoje testy...“ zopakovala netrpezlivo, tak jej ich nastavil na virtuálnej obrazovke.
„Ani ty nemôžeš bojovať jeden zásah, ktorý by... rozhodne to budeš musieť vyriešiť mierovou cestou...“
Niežeby bola práve teraz ochotná ho niekam pustiť a už vôbec nie, aby teraz riskoval...
Má sa hlavne starať o svoju líniu, všetko ostatné môže nateraz...
„Vskutku to vyzerá tak, bolo mi povedané, že len na vlastnú zodpovednosť... ale mierovou cestou? To nebude vôbec jednoduché...“
„Nájdeme spôsob, ako to urobiť, aby boli uspokojené naše záujmy... a zároveň...“
„To bezpochyby...“
Sadol si na posteľ. Pozoroval ju, akoby stále preňho bolo niečím výnimočné to, že...
Aj keď nefunguje úplne tak, akoby mala, je s ním a ...
„Budeme potrebovať viac informácií a ... spôsob, akým ospravedlniť našu neúčasť aj v prípade, že by bola vyžadovaná...“
To bola ďalšia záležitosť, ktorú nesmú brať na ľahkú váhu, strata autority by ich mohla stáť viac než... Len jedna prehratá bitka...
„Nejaké návrhy?“
„Pár z nich by som mal, no nie sú celkom mierové...“
„Na tom v podstate nezáleží... dôležité je, aby...boli výhodné pre nás...“
***
Prvý kontakt s druhým velením, s podstate tým životom, ktorí pred istým časom opustili.
Mali na to dobrú výhovorku aj keď... bolo to to najlepšie čo mohli urobiť, inak by...
Stála po jeho boku.
Bola prísna, nemilosrdná... cítila vplyv jeho blízkosti, to ... bola k nemu opäť... akoby...
Keď prenos skončil, chvíľu sedela na jednom z tých čiernych kresiel v ich riadiacej miestnosti.
V centre ich  pozemnej základne.
„Zatiaľ to vyzerá dobre...“
„Viac než to, možno sa konečne dočkáme...“
Obrátil sa k nej.
Cítila to.
Pohľad, ktorý...
Tie jeho oči, akoby...
„Možno nemôžeme práve teraz bojovať skutočnými zbraňami, no zdá sa, že v nás stále ešte niečo je...Niečo, čo oni nedokážu mať...“