Bojovníčka sily (občasník)

Epilóg

Držala ju na rukách.

Cítila jej drobné rúčky, cítila jej dych, takmer ako svoj vlastný, keď nastal ten okamih a ona...

Bola to jeho dcéra, bola to jej dcéra.

„Vitaj, Aimee..."

Držala ju pri sebe, tak dlho ako to bolo možné, nechala ju, aby sa k nej túlila, aby spoznala jej teplo.

Jej krásne dievčatko, ktoré...

„Mami, je tak maličká a ..."

„Skutočne krásna..." Issah jemne pobozkala jej drobnú rúčku. „Ahoj, sestrička, všetci sme s tebou všetci okrem..."

„Váš otec tu zas nie je, no tentoraz ho musíme ospravedlniť..."

Luke sa zamračil, keď sa aj on opatrne dotýkal svojej malej sestry.

„Ale bude, už som všetkých upozornil, aby... no je nutné, aby sa postaral o našu ochranu..."

Už hovoril takmer ako on, opäť to jej malý syn urobil, ako ho za to ľúbi, aj keď...

Bolo to iné než predtým, bolo to ako zázrak, keď videla, ako ... keď cítila, že sú všetci pri nej...

„Áno, Luke, presne tak, naša ochrana je a vždy bude veľmi dôležitá..."

„Keď vyrastiem dám na vás všetkých pozor... nikdy vás neopustím..." Luke chytil za ruku Issah, ktorá opäť mierne očervenela.

Niekedy zvykol hovorievať, že... bolo to milé, nesnažila sa to zmeniť...

No práve teraz...

Jej manžel prišiel, trochu neupravený kvôli ... istým problémom odohrávajúcich sa na základni, no zároveň aj...

„Prepáčte mi, prepáč mi to, Lia..."

„To je v poriadku, poď Ren, poď sa zoznámiť so svojou dcérou..."

Dovolila mu, aby si ju vzal do náručia, cítila to, ten okamih, kedy sa nový člen dostáva aj do ich spoločnej línie, cítila ako v nej rastie sila, ktorá ju núti ochrániť milovanú osobu, dať jej všetko, čo potrebuje, aby pokojne mohla vyrásť... pod ich dozorom.

„Aimee..." oslovil ju aj on, mal možnosť cítiť jeden z jej prvých úsmevov.

Lia bola šťastná, keď videla, že výraz jeho tváre je iný, než keď... keď videla, že konečne nič nenarušilo ich šťastie, keď cítila, že Aimee je vítaná nimi všetkými.

„Sestra je už teraz veľmi pekná, otec... budeme na ňu musieť dávať veľký pozor..."

„Máš pravdu, Luke... rozhodne máš pravdu..." súhlasil, akoby snáď... sa jeho pohľad dotkol aj Issah.

„Budem musieť dávať pozor na obe svoje dcéry..."

Issah sa usmiala.

„Ale to predsa..."

„Neboj sa, všetko bude v poriadku..."

Luke stále hrdo držal jej ruku a díval sa na otca, akoby ho snáď chcel podporiť v jeho rozhodnutí.

Lia cítila, ako sa malá dostala opäť do jej rúk, cítila manželovo láskavé pohladenie... jeho dotyk, mimoriadne opatrný, akoby snáď...

Bude ho mať pri sebe, dá mu všetko čo bude môcť, dá mu tú časť seba, ktorá jej môže patriť.

Nebála sa budúcnosti, keď boli pri nej, nebála sa ničoho iného, len toho, že by ich mohla stratiť... no vedela, že budú bojovať, rovnako ako ona, že ich to naučí, pomaly a postupne, že ju nič nemôže zastaviť, pokiaľ ide o jej rodinu, že skutočne až teraz chápe, čo vlastne rodina znamená... že práve teraz cíti, kam ju doviedla sila.

koniec prvej knihy

Poznámka: ďakujem za podporu pri tejto poviedke,  chcela by som, aby to bolo niečo ako prvá kniha,  bude pokračovať teda druhou časťou, vzhľadom na môj ehm... čudný stav... dúfam, že to všetko postupne pôjde... akurát idem zajtra na terapiu, i keď sa mi zdá, že mi niet moc pomoci, ale budem ako hovorí Lia ďalej bojovať, až do konca...