Bojovníčka sily (občasník)

9. kapitola začiatok

Veriť sama sebe.
Veriť tomu, že všetko bude v poriadku len preto, že Ren bude stáť po jej boku, aj proti jej majstrovi, ak to bude potrebné.
To všetko znelo tak úžasne, ešte počas toho predchádzajúceho dňa, ale čím viac sa blížila pravidelná hodina so Snokom tým viac bolo ťažie sa upokojiť. A zmieriť sa aj s tou možnosťou, že by mohol... Bola pripravená bojovať takmer so všetkým, ale aspoň raz si priala, aby všetko dopadlo podľa jej predstáv a nie tých najhorších, ale...
Prechádzala sa po Renovej izbe z jednej strany na druhú, dokonca si na istý čas sadla aj k tej jeho prilbe, akoby snáď dúfala, že rozhovor s ňou by ju mohol upokojiť.
Čiastočne to na ňu aj pôsobilo, no dosť rýchlo s tým prestala, keď sa objavil Ren.
Prezlečený, ako inak vo svojom zvyčajnom čiernom odeve, no bezpochyby v novom, čo mala možnosť zistiť podľa toho, v akom stave bola látka. Už pri zbežnom pohľade jej bolo jasné, že bol zatiaľ ešte nenosený. Všimla si aj menšie variácie v zapínaní, ktoré takpovediac neobsahovali jeho predchádzajúce odevy.
Na to sa snažila sústrediť viac než na to, čo bude musieť urobiť a aké to bude, ak sa spolu postavia pred majstra.
Mali ešte dve hodiny, no pred chvíľou sa jej zdalo, že je ich ešte len päť a zrazu to...
Panikárila.
Po dlhom čase absolútne prepadla panike a cítila sa... bolo hrozné sa takto cítiť, bojovne no zároveň vystrašene, zraniteľne no zároveň odhodlane... všetky tie pocity, akoby sa miešali v jednom ... v podstate ťažko definovateľnom kolobehu, z ktorého ju akurát tak rozbolela hlava.
„Ja tam nemôžem ísť...“ hlesla napol vyčerpane, napol zdesene tým, čo práve povedala.
A uvedomila si, že sa opäť celá trasie, že opäť netúži po ničom inom, len byť dievčaťom, ktoré sa aspoň raz môže niekam ukryť pred problémami, no tentoraz do omnoho lepšieho útočiska než naposledy.
Nespala dobre. Vlastne sa jej zdalo, akoby vôbec nespala, akoby len mala zatvorené oči a potichu počítala neexistujúce hviezdy.
Jediné čo jej bolo útechou, bolo to, že Ren ostal s ňou... že cítila vplyv jeho blízkosti a dovolila mu, aby sa o ňu staral, tentoraz inak než kedykoľvek predtým.
„Zvládneme, to Lia... povedal som predsa, že tam budem s tebou... ja to s ním vybavím, ja s ním budem hovoriť a vystihnem ten najvhodnejší okamih... myslím, že napokon bude tak či tak spokojný...“
Spokojný.
To bolo ďaleko od absolútneho nadšenia či ...
Pocítila jeho ruky na pleciach, no nemohla sa upokojiť, nemohla sa odovzdať tomu pocitu, že všetko bude v poriadku, keď sa jej zdalo, že sa jej práve teraz rúca celý svet a ona to nemôže zastaviť.
Nikdy predtým ju až tak veľmi netrápilo, či niekto bude zúriť. Jej predchádzajúci majster a osvedčený Sith, ktorý bol však čiastočne aj bojovníkom sily, si nikdy nerobil ťažkú hlavu z ich výmeny názorov, pohádali sa o to riadne, poriadna búrka však prešla a oni sa spolu zhovárali, akoby sa vôbec nič nebolo stalo, no nemohla si byť až natoľko istá Snokom, ani tým čo práve teraz vlastne chce, okrem toho, že nemá v úmysle pripustiť ani len možnosť, že by od nej niekto mohol žiadať, aby sa zriekla dieťaťa. To ostatné však bol absolútny zmätok.
Priala si veriť Renovi, samozrejme, že áno... no ani ním si nebola až tak istá, ani teraz ani na začiatku, nemohla nikdy presne vedieť, ktorá strana sily ho stiahne späť a on bude musieť...
Dala by čokoľvek za to, aby pred ním nemusela stáť, aby nemusela prežívať také citové peklo...
Pozná predsa len temnú stranu sily, nič viac a nič menej, nikdy sa netrápila tým, čo by sa mohlo stať, keby sa jej dotklo svetlo, ktoré bolo zároveň aj zdrojom života.
Nikdy predtým necítila podobnú beznádej, podobnú túžbu uniknúť sama sebe, ako teraz, keď opustila to kreslo a opäť bola v Renovom náručí.
„Ja to nezvládnem, asi to nedokážem...“ opakovala tie slová, ktoré akoby nepatrili k nej samotnej, ale k inej osobe, ktorá možno raz bude matkou, no možno vo všetkom zlyhá a...
„Dokážeš to...“ povedal to, tie slová, inak než predtým, inak než keby jej chcel dodať odvahu a ona stále bojovala s tým hrozným napätím, stále mu zúfalo vzdorovala.
„Dokázala si čeliť mne, svojím spôsobom si si poradila s každým mojím útokom, ver mi, že ja viem, ako si podariť s mojím bývalým majstrom, poznám ho veľmi dobre, viem po čom túži... a čo ho dokáže rozčúliť do nepríčetnosti... Táto záležitosť to nebude, možno sa bude hnevať, no ako som povedal, napokon pochopí, že môže toho získať viac než, to čo dočasne stratí...“
Chcela mu veriť, chcela dôverovať tej možnosti, že sa nezosype ako domček z kariet, keď bude stáť pred ním, keď sa ozve jediná kritická poznámka na jej adresu.
„To víno... nebolo v ňom nič výnimočné čo by...“ spomenula si na to, čím ich naposledy tak prekvapivo ponúkol.
„To si nemyslím, no bezpochyby uvoľňovalo isté... zábrany...“ Rena však zjavne pobavilo to, že by Snoke túžil potom, aby si založil rodinu a aj ona sa na tom musela zasmiať, keď si predstavila, aké je absurdné, že by niečo také robil on sám...
No takisto bolo bezpochyby príjemné aj to, ako sa jej Ren potom pekne prihováral, ako ju bozkával a utešoval, spôsobom, ktorý rozochvel jej telo, absolútne iným smerom a ona podliehala tej viere, že má pravdu, že jej bojovník sily, ju bude chrániť aj pred majstrom, ak to bude skutočne nevyhnutné.
Chcela tomu veriť, keď bola nielen spokojná, ale aj šťastná, že ju drží v náručí, že sa jej snaží byť oporou, keď ona už teraz akoby strácala časť so svojej vlastnej odvahy...
Teraz ňou bola opäť naplnená, teraz po prvý raz prijala jeho ruku a dúfala, že to bude niečo znamenať, že to nie sú len slová, ktorých sa dotkne vietor a oni zrazu niekam zmiznú, že sú to slová muža, ktorý skutočne vie čo chce...
***
Nebola vo väzení, ten v takpovediac jednej tej izbe člena nižšieho velenia, ktorý bol odstránený kamsi na nižšie podlažie, len preto, že ona práve teraz bola nútená tu zotrvať, kým Ren a Snoke ukončia tú časť dlhého rozhovoru, ktorá teraz akosi prebiehala bez nej.
Snoke ju hneď poslal preč, keď mu to oznámili. A nie osamote, poslal s ňou aj trooperov a vydal rozkaz, aby ju v podstate odprevadili do jednej z izieb a bola tam takpovediac zamknutá, síce v relatívnom pohodlí, no aj tak to bolo poníženie samo o sebe, vrátil sa jej hnev, dokázala by ho aj nenávidieť len zato, že si myslel, že môže rozhodovať o osude jej dieťaťa. Ren bol stále tam, už asi päť hodín v kuse, bol Snoke pripojený a dosiaľ spolu diskutovali za zavretými dverami.
Čo vôbec nevyzeralo dobre.
Ona sedela na posteli, snažila sa opäť nemyslieť na všetky možné alternatívy, ktoré v horšom prípade zahŕňali zabitie Snoka, v tom lepšom návštevu Renovej matky, ktorá by im určite pomohla, ak by došlo k najhoršiemu, to bola tiež jedna z alternatív, ktorú sa neodvážila spomenúť, no predpokladala, že Ren sa spolieha aj na túto možnosť. Bezpochyby to však bola tá posledná, ktorú by...
Snoke v podstate nekričal, nezúril, nepovedal nič, hlavne nie pred ňou, len ju poslal preč a nechal si tam Rena, čo nevedela či má považovať za dobré znamenie, alebo či len nevyužíva situáciu, aby ho obrátil proti nej. Ani jeden z nich však v tomto prípade nemá žiadnu šancu.
Dotkla sa svojho brucha, vôbec po prvý raz, aj keď nemohla nič cítiť ani, aj keď bola vyčerpaná, akoby snáď práve teraz dokončila dôležitú misiu, cítila ako sa sila na tom mieste zmenila, akoby tvorila jemnú ochrannú vrstvu, kdesi hlboko na istej úrovni, akoby napokon postrehla niečo ako impulz, ako prvú pripomienku toho, že nie je sama, že či už vyznáva temnotu alebo svetlo, niekde tam pulzuje niečo, nové čo si praje spoznať všetko, čo mu môže dať, čo bude závislé, na každom jej ďalšom pohybe.
Bola unavená, ale šťastná, keď si uvedomila, že nebude viac sama, že nebude viac počúvať len zvuk nočného ticha, len bublanie močiarov, ktoré poznala tak dôverne, na mieste, kde musela vyrastať, kde bolo hrozbou, no neskôr aj nočnou piesňou na dobrú noc, či dobrým ránom.
Snoke ju tu nemôže držať večne. Ako to asi bude vyzerať, akoby urobila niečo zlé, alebo?
Čo jej pozícia generála. Čo si pomyslia jej podriadení, keď ju tu bude držať ako dievčatko, ktoré dostalo domáce väzenie. A čo Ren, nechce byť práve teraz preč od neho.
Chce, aby to cítil tiež, aby si uvedomil, čo znamená tá drobná zmena v sile, ktorá bola všetkým len nie bremenom. Len nie dôvodom pre ktorý musíme všetko zahodiť, ale novou nádejou.
No nemohla viac klásť otázky, ďalšie otázky by znamenali, že opäť panikári a stráca kontrolu.
Renovi sa nič nestane. Ren sa o seba postará a ona to zvládne tak dlho ako bude musieť.
Ren ju tentoraz nezradí.
Lebo nemôže zradiť ich.
Opatrne odtiahla ruku, nechala ju voľne uloženú vedľa seba a snažila sa dýchať.
Nič viac než sledovať svoj nádych a výdych, aj keď ju to čiastočne stále aj rozčuľovalo.
A spomenula si opäť aj na toho muža, na to, že Ren jej nepovedal o koho šlo, nepoznala ani jeho meno a nájsť ho len podľa popisu bolo ťažké a ostalo by to v záznamoch.
Neostávalo jej nič iné len čakať, či sa jej s tým zdôverí, alebo si zvolí vyslobodzujúce mlčanie.

Poznámka: uff, to bol zas horúci deň a ešte k tomu sme sa doma hádali včera, teda ja som vybuchla, jak... no... otec skrátka robí problémy, správa sa jak Vader vo svojej najhoršej ehm...  radšej nekomentujem, môj denník si to odskákal a hned je v ňom všetko zaznamenané... ďakujem za hviezdičku a komentár. Veľmi si to cením. Nuž Leia veru by fakt chcela Rena späť aj s ... teda to máš pravdu, ona by ho brala tak či tak... :D A Snoke nám rena trochu podusí :D No  snáď sa nám v tej maske neuvarí. I keď vráti sa s jednou pamiatkou... ehm... :D Ps: V rytierovi z rádu Ren sa opäť vyskytol aj kylo ren a zamiešal karty črtá sa pár : taren, taben :D teda znie to sakra až turecky, skrátka črtá sa dosť zvrhlá kombinácia :D keďže Rey sa rozhodla opäť pre svetlú stranu :D Lebo sa jej nepáči, aké má jej syn a jeho otec plány... :D zrazu sa mi tam asi dostane aj sexuálne otroctvo a to som pôvodne neplánovala vôbec...