Bojovníčka sily (občasník)

14.1 ďalej

***
Silná otrava taerskými šípkami.
Mnohé neliečené zranenia a horúčka, s ktorou bojoval tých pár dní, ju prinútila starať sa oňho.
Nemohla ho nechať v takom stave. Potreboval podávanie antiséra, no odmietal to prijať od kohokoľvek iného, okrem nej.
Vyzeralo to aj tak, že bol aspoň podľa zranení nejaký čas väznený a mučený. Nasvedčovali tomu aj jeho prudké reakcie na ostatných ľudí, ktoré sa však našťastie nevzťahovali na ňu, lebo nevedela akoby si s tým poradila.
Nateraz mu nemohla nič vyčítať ani sa ho na nič pýtať, nezvládol by to, to vypätie by mohlo zhoršiť jeho stav a ona nevedela, či by sa dokázala kontrolovať.
Preto sa nateraz sústredila na prípravu kaše, ktorú by mal zjesť, potreboval to, aby opäť získal silu.
Pozoroval ju, každý jej pohyb, no ona sa snažila pôsobiť, akoby si to vôbec nevšimla.
Už len preto, že práve v týchto chvíľach bolo ťažké sa od neho čo i len pohnúť. Nechcela, aby sa mu niečo stalo, nikdy si to nepriala, dokonca ani vtedy, keď si myslela, že je s Rey.
To bol zrejme jediný rozdiel medzi nimi, on dokázal všetko potlačiť... on dokázal...
Nebolo ľahké len tak prijať to, že sa zrazu vrátil a všetko sa opäť skomplikovalo.
O to ťažšie to bolo, lebo ho stále ľubila, lebo sa ho nedokázala vzdať tak rýchlo, akoby sa on možno vzdal jej, keby nebol nútený... opäť sa spoliehať len na jej pomoc.
Hotovú kašu naliala do taniera a nechala ju ešte chvíľu vychladnúť, práve sa chystala nájsť niekde lyžičku, keď...
„Lia?"
„Potrebuješ ešte niečo, Kylo Ren?"
„Sadni si na chvíľu ku mne. Musím s tebou hovoriť."
„Nemyslím si, že..."
„Lia, prosím, musíme sa pozhovárať, skôr než..."
„Nie ,Ren, teraz nie... o chvíľu sa musíš najesť a ja potom idem na prehliadku... vieš predsa, že isté veci nie je možné zanedbávať..."
„Ale večer, aspoň večer by sme mohli..."
„Áno, keď sa vrátim potom sa..."
„Môžem ísť s tebou?"
„Musíš si vziať lieky a oddychovať..." pripomenula mu autoritatívne.
„Áno, ale..."
„Prosím, Ren, radšej mi zbytočne nepridávaj starosti..."
To bolo všetko čo mu bola práve teraz ochotná povedať. Skutočne sa niektorých odpovedí obávala viac než všetkého ostatného čo by sa ešte relatívne mohlo stať.

***
Vrátila sa dosť neskoro. Istý čas ešte sedela so Selmou, keďže už dosť výrazne pokročila, chcela s ňou prebrať isté dôležité otázky týkajúce sa jej pôrodu, práve teraz to bola pre ňu trochu nepríjemná, musela uznať, že napriek svojmu medicínskemu vzdelaniu sa práve o túto oblasť veľmi nezaujímala a povedzme, že ... to bola pre ňu záležitosť, o ktorej sa jej premýšľalo len veľmi ťažko.
Ren nič nezjedol. Kaša ostala nedotknutá a on sám len sedel na kraji postele a triasol sa.
Nikdy predtým ho takého nevidela, nevedela ako sa má k tomu vlastne postaviť teraz, keď...
Neodvážila sa k nemu pristúpiť len tak, nebolo to bezpečné, tak pre istotu...

„Som späť..." povedala mu, pokojným hlasom, no on sa aj tak strhol.

„Čo sa stalo, Ren... nič si nezjedol, cítiš sa zle?"

„Nie, ja len... skrátka som nemohol..."

Sadla si k nemu.

„To bude v poriadku, dám ti ďalšiu infúziu a zajtra to skúsime znovu..."

Prikývol.

A dovolil jej, aby ju pripravila.

Ľahol si a bol z neho takpovediac poslušný pacient.

„Môžem vás objať, aspoň na chvíľu..."

„Áno, len opatrne, aby si neprerušil..." súhlasila napokon.
Cítila jeho silu zmenenú, no predsa, bol to príjemný pocit, keď sa jej opäť dotkol.
„Je všetko v poriadku, Luke a ty, pre mňa je najdôležitejšie, aby ste boli v poriadku..."

„Áno, iste sme v poriadku, ale ty si... naozaj si ochotný akceptovať to meno."

„Áno, zdá sa, že, áno, aj keď mňa samého to prekvapuje."

poznámka: tresla som sa trochu po hlave, tak som bez nálady, snáď mi nič nebude :(