Bojovníčka sily (občasník)

18.3

„Ako si želáte, môj pane..."

Doslova mu skočila do náručia, už len preto, lebo nebol k nej až taký krutý ako sa obávala, že bude...

Dúfala, že generálka to zvládne, že aj keď sa neozýva, neznamená to, že vôbec nepokročili v hľadaní. Ren vyzeral, že to zvláda, ale aj tak obávala sa recidívy, ktorá by mohla všetko ešte viac skomplikovať.

„Takmer si začínam myslieť, že to považuješ za odmenu, moja drahá..." pošepol jej, spokojne, bezpochyby preto, že cítil jej ruky na svojom chrbte, jej telo pri svojom, že cítil to pulzovanie, ktorého sa ani jeden z nich nemohol zrieknuť.

„To by som si nikdy nedovolila, môj pane..." šepla Lia oddane.

Bola to ona, kto ho pobozkal na citlivé miesto, ktoré v ňom prebudilo... Cítila to a bola s tým dokonale spokojná, takto ho pekne zmiasť to bola jej práca a možno aj povinnosť.

„Lia!"

„No musíte počítať s tým, že o svoju zajatkyňu sa budete musieť aj naďalej dobre starať a venovať sa jej... aj deťom... Ren, sú deti v poriadku?" musela sa ho na to opýtať, skôr než... nemohla by len tak... keby... aj keď Issah nebola ich a Luke, bez neho si nevedela predstaviť ani len... pochopila, že nedokáže odísť, keď... vie, že... Bála sa o nich oboch, aj keď nepredpokladala, že by Ren mal v úmysle ublížiť dievčaťu, ktoré síce nebolo jeho dcérou, no aj tak sa dosť často hrávalo s jej synom.

„Áno, generál Lia, bezpochyby im nič nechýba..."

„A čo vy pane, vy ste spokojný aspoň nateraz?"

„Uvidíme, zatiaľ vám nemôžem nič potvrdiť... Vaša pozorná starostlivosť ma však veľmi potešila, madam..."

Usmial sa. Ani si neuvedomoval, aký dokáže byť neodolateľný, keď sa len jednoducho usmeje, no ona bola pripravená mu to pripomenúť.

***

Nová základňa vyzerala tak trochu ako jedna z vysunutých základní Prvého rádu.

Ren napokon nenechal ľudí napospas osudu, no mal isté podmienky, ktoré znamenali, že budú aplikované zmeny... Samozrejme nikomu nenútil, aby ho nasledoval, boli aj takí, ktorí sa rozhodli ísť svojou cestou...

Dokonca aj nové rozdelenie personálu, k tomu dokonca aj priamo smerovala. A Lia sa nestačila čudovať, keď videla to nové usporiadanie, Ren dokonca zmenil aj hodnosti.

A dalo by sa povedať, že keby si nebola istá, že je stále v Odboji, skutočne by si myslela, že...

Trooperi, jedna menšia jednotka, ktorú tu teraz mal, všetci ostatní boli takpovediac disciplinovaní a pod jeho velením, akoby ... skrátka to bolo niečo neskutočné a ona bola skutočne zvedavá čo povie Poe a generálka, keď uvidia ako veľmi sa to tu všetko zmenilo.

Odboj v podstate práve teraz, akoby bol odnožou Prvého rádu a ona začínala mať pocit, že Renovi to vôbec neprekáža, práve naopak, všetko si tu prispôsobil podľa seba.

Ren trval na tom, aby nateraz hlavne venovala deťom a jemu, Issah bola zatiaľ u nich, jej rodičia boli nanešťastie obaja mŕtvi, nepodarilo sa im prežiť ten útok a zatiaľ nenašli nikoho z jej príbuzných ani im nikto nevedel povedať, kde by ich mali hľadať. Issah stále odmietala pripustiť, že ich stratila a viazala sa na nich, akoby boli jej rodinou, zatiaľ im bolo povedané, odborníkom, ktorého si prizvali, aby na nič netlačili, starali sa o ňu a dopriali jej dostatok času, aby sa vyrovnala s novou situáciou.

A Renovi takpovediac vyhovovalo, že popri starostlivosti oňho a o deti nemá takmer na nič čas, aj keď v podstate bola oficiálne jeho zástupcom.

Luke sa tešil, že sa bude mať s kým hrať, Issah bola jeho obľúbená kamarátka a bol na ňu zvyknutý už predtým, aj keď mu museli veľmi opatrne vysvetliť, že práve teraz nie je v poriadku, no on to prijal a nateraz mu neprekážalo ani to, že si priala byť ich dcérou a jeho sestrou.

Omnoho viac ich však znepokojoval, Snokov tlak, ktorý dosiaľ nepoľavil a museli sa dohodnúť aspoň na tom, že bude vidieť Lukove testy. Boli dobré, lepšie než dobré, no... nezdalo sa, že by ho to uspokojilo tak ako čakali... obávali sa, že ich majster sa stále nevzdal myšlienky, že Luke by mal byť skôr v jeho rukách než u nich.

poznámka: narodeniny mám dnes, ale inak bieda, lebo mi akosi nesadli lieky tak sa cítim divne...