Bojovníčka sily (občasník)

20. kapitola 3. 2 časť

***

Trvalo takmer nekonečne dlho, kým deti konečne zaspali. Bolo ťažké ich utíšiť a napokon sa im to podarilo len preto, lebo Issah súhlasila, že Luke môže dnes ostať spať pri nej, to bolo zrejme to jediné čo mu napokon pomohlo, keď cítil, že jeho sestra už z neho nemá strach.

Musela uznať, že aj Ren sa veľmi snažil, aby sa deti cítili dobre, odpovedal na ich otázky týkajúce sa sily pomerne trpezlivo, zaplnil tie miesta, s ktorými si Lia nevedela tak celkom poradiť.

Nateraz sa dalo povedať, že to spoločne zvládli, dokonca ani veliteľ Dameron sa až tak veľmi nehneval, bol skôr dosť prekvapený, že sa Luke niečo také stihol tak rýchlo naučiť, BB-8 bol však zrejme rozhodnutý sa jej rodine nateraz vyhýbať, všimla si, že sa už tak veľmi nezdržiava pri ich dome ako doteraz.

Bolo pochopiteľné, že tak reagoval, kvôli tomu čo všetko mal v poslednej dobe možnosť vidieť, ona sama sa zrazu ocitla na zemi, po tom útoku sa nemohla hýbať, keďže sa Snokovmu nádejnému študentovi podarilo ju uväzniť v jej vlastnej mysli a bolo dosť nebezpečné s tým niečo urobiť naraz, žiadalo si to čas, ktorý... jej už nikto nemohol vrátiť späť.

A nebol to jediný útok na jej rodinu, preto chápala, že Lukovi teraz robí problém rozoznať, kedy ide o skutočný útok a kedy je to ohrozenie, ktoré by mohlo... Nemala v úmysle ho za to trestať, len zľahka usmerniť, aby si dával pozor na túto moc sily, ktorá by ho mohla pohltiť až príliš rýchlo...

Luke sa mu svojím spôsobom ospravedlnil, pomerne nesmelo, no veliteľ Dameron ti prijal, dokonca povedal, že jedného dňa z neho bude zrejme veľmi nebezpečný bojovník, že si naňho skutočne musí dávať pozor, povedal to však na pol žartom, Luke sa potom aspoň trochu uvoľnil, no skutočne sa dokázal upokojiť, až keď si bol istý, že nepríde o lásku svojej Issah.

Zariadiť to všetko si však žiadalo čas...

Lia istý čas len ležala na posteli, cítila sa akoby prešla niekoľkými fázami výcviku naraz, takmer tak, akoby jej toho majster naložil viac než dosť, ledva mala silu obliecť sa do nočnej košele, jednej z tých širších, keďže aj jej malá dcérka si už svojím spôsobom robila miesto.

Bola to skúška aj jej vlastnej trpezlivosti, no tentoraz cítila manželovu oporu, čo jej dopomohlo k tomu, že napriek únave, mala pomerne dobrú náladu.

Lia istý čas len ležala na posteli, cítila sa akoby prešla niekoľkými fázami výcviku naraz, takmer tak, akoby jej toho majster naložil viac než dosť, ledva mala silu obliecť sa do nočnej košele, jednej z tých širších, keďže aj jej malá dcérka si už svojím spôsobom robila miesto.

Ren ešte raz skontroloval deti, pomerne potichu a opatrne sa ubezpečil o tom, že obaja skutočne spia.

Potom sa k nej pridal.

„Všetko v poriadku, pane..." žiadala ho Lia o hlásenie pomerne spokojne.

„Áno, madam..."

Obrátil sa k nej, pohľadom sa dotkol jej košieľky.

„No je to ťažké, veľmi ťažké, keď ste aj teraz taká krásna..."

Usmiala sa.

To tak musí byť, pane, aby vás niečo inšpirovalo... aby ste nezabudli, že... A ako to myslíte, že aj teraz, očakávali ste snáď niečo iné..."

„To by som si nedovolil, viete predsa, že pre mňa ste..."

Jemne ho pohladila, len tak láskavo, keďže práve teraz nemala energiu na nič iné...

„Na to nikdy, nezabudnem madam, predpokladám, že vy mi to ani nedovolíte..."

„Isteže nie..."

Nikdy nemala v úmysle mu to dovoliť.