Bojovníčka sily (občasník)

14.2

***
Pobozkala ho.
Najprv len jemne, aby si spomenul, aké výhody súvisia s tým, že je doma a potom aj...
Tlmene zastonal, keď sa ho dotkla.
Zdalo sa, že aspoň v istej oblasti je v poriadku, že sa jeho stav zlepšil do takej miery, že ho ešte stále ovládajú isté túžby.
„Povedz, Ren, čo také ti asi tak chýbalo, že sa nevieš doma zdržať dlhšie? Snáď si nemyslíš, že niekto iný sa o teba postará lepšie?“
„Nie, to ... skutočne... Ja, nechcel som od teba odísť...“
Isté záležitosti boli pre ňu práve teraz neprístupné, no mohla použiť ruku a silu, povedzme, že spôsobom, ktorý on na sebe zrejme ešte tak úplne neotestoval.
„Tak to je skutočne, veľmi zaujímavé, Ren...“
Dotkla sa ho, no len takmer, zastonal a prisunul sa bližšie ...
„Lia, prosím...“
Unikla z jeho dosahu, len na chvíľu, aby si nemyslel, že hneď môže dostať všetko...
„Chcem ti dať, všetko, aká škoda, že ty nie si ochotný ani len chvíľu obsedieť na mieste...“
„Lia...“
„Čo také ťa asi tak trápi, Ren?“
„Si neskutočná, vieš o tom?“
„Isteže, viem...“
„Ešte sa ma dotkni, prosím...“
„To závisí od toho, či budeš...“
Bavilo ju trochu ho potrápiť.
Nech si to len užije, tak ako si ona užila tie posledné osamelé noci.
„Myslel si aspoň trochu na mňa, Ren...“
„Neustále...“
„Isteže, teraz, keď mám opäť ruku na tvojom... nuž... povedzme, že nie je odpoveď, ktorá by...“
„Lia...“
Usmiala sa.
Takto sa jej páčil, keď ho mala pod kontrolou a on až teraz prišiel na to, čoho je vlastne jeho drahá manželka schopná.

Poznámka: hlava trochu o ničom, takže len toľko... ale lepšie je to ako naposledy... štve ma, že som také drevo...