"Je ti lepšie?" Spýtala si sa ma neskôr.
"Prvý test som nezvládol, však?" Sadla si si ku mne.
"Mali ťa na to upozorniť. Dostal si množstvo informácií, ale niektoré veci musia človeku ukázať, nestačí mu o nich povedať." Nevnímal som, čo presne si mi tým chcela povedať. Sústredil som sa len na slovo, ktoré si použila. Človek.
Prečo si to urobila? Prečo si mi dala pocítiť, že som viac než stroj?
"Chcel by si si niečo prečítať? Prinesiem ti nejakú knihu?" Prerušila si ticho v izbe.
"To smiem? Názvy mám tu," priložil som si prst ku spánku," ale rád by som si nejakú prečítal."
"Ďalší test bude zajtra. Prinesiem ti niečo, aby ti ušiel čas."
Keď si sa vrátila, podala si mi Malého princa.
"Schovaj ju, keď sa otvoria dvere. Inak ti ju vezmú." Prikývol som a poďakoval. Odvtedy som ju schovával vždy, keď sa dvere otvorili.
No raz som to nestihol.
Prepáč mi to, mama.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
