Rozprávali sme sa ešte chvíľu, keď som začul, že niekto kričí moje meno. Zdvihol som pohľad pred seba a zbadal Gartha ako sa rúti k nám s nejakým dievčaťom po boku.
"Kam si zmizol? Povedal som ti, aby si ma čakal tam!" Namiesto mňa odvetila Chloe.
"Len sme sa rozprávali."
"Nestaraj sa do toho!"
"Nekrič na ňu!" Zastal som sa jej a vstal. Netuším, kde sa vo mne vzalo toľko guráže. Garth ma bez slova schmatol za ruku a viedol ma preč. Keď sme vyšli von z areálu, podarilo sa mi vytrhnúť sa mu.
"Nechaj ma!" Zostal na mňa hľadieť nahnevane.
"Vravel som ti, aby si ma čakal tam!"
"A tiež si vravel, že sa hneď vrátiš! Chloe mi len robila spoločnosť."
"A čo tvoja vymyslená frajerka? Nebude jej to vadiť?" Obišiel som ho a chcel som bežať preč, no on ma zastavil.
"Počkaj! Prepáč, ja... len... Bál som sa o teba. Mama by ma zabila, keby sa ti niečo stalo." Hoci som sa hneval, po týchto slovách ma to prešlo. Akoby jedna veta dokázala všetok hnev zmiesť kamsi do zabudnutia.
"Poďme domov." Prikývol. Celou cestou sme už neprehovorili ani slovo.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
