"Asa?" Oslovila si ma rozospatým hlasom, keď som dobehol domov. Nepýtala si sa, kde som bol. Namiesto toho si zišla po schodoch ku mne a chytila ma za ruky.
"Čo je s tebou? Celý sa trasieš." Bezradne som kývol hlavou zo strany na stranu.
"Neviem." Priložila si mi dlaň na čelo.
"Teplotu nemáš. Čo sa stalo?" Vtedy sa otvorili dvere a obaja sme pozreli na Gartha.
"Prečo si ušiel?"
"Garth, čo sa deje?" Otočila si sa znova k nemu, keď som mlčal.
"Len sme sa rozprávali a on zrazu ušiel. Spravil som ti niečo?" Urobil krok ku mne, no ja som odstúpil.
"Idem si ľahnúť." Dodal napokon sklamane a nechal nás samých.
"Ublížil ti nejako?" Ozvala si sa po chvíli. Potriasol som hlavou. Ničomu som nerozumel. V tú noc som zostal spať v obývačke. Uložila si ma a viac sa na nič nepýtala. Vďaka, že si mlčala. Aj tak by som ti nemohol nič odvetiť. Nevedel som čo.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
