"Všetko ide dobre." Počul som tvoj hlas, keď som schádzal dolu schodmi. Za tých pár dní som si tu rýchlo zvykol. Nechcel som vás počúvať, ale niečo ma nútilo zostať tam.
"Koľko testov zvládol?"
"Z tých Raynových nezmyslov? Deti s ním nemajú problémy, pomáha mi, je poslušný. Nemusíte sem chodiť každý deň."
"som tu len druhý krát ale potrebujem výsledky. Ak nebudete mať spisy vyplnené, Rayn sem vrazí s jednotkou a odvedie ho."
"Len nech si to skúsi! Večer vám pošlem dokumenty. A už sem nechoďte. Nechcem, aby vás tu videl." Zabuchla si dvere a ja som mal zrejme ujsť do izby, ale zostal som stáť na mieste.
"Asa!" Zvolala si prekvapene a smutne, keď si ma zbadala.
"Ďakujem." Viac som ti nepovedal. Chcel som ti toho povedať toľko, ale stačilo jedno slovo. To vyjadrovalo všetko.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
