Zbohom, mama

139

"Čo je medzi tebou a Wernou?" Položil mi otázku s pohľadom upreným na oblohu. 

"Je to kamarátka."

"Si si tým istý? Mne sa zdá, že si ťa akosi priveľmi všíma."

"Prečo si to myslíš?"

"Riskuje prúser u rodičov aj u tvojej matky, len aby ti pomohla."

"Aj ty to robíš." Otočil som hlavu k nemu, no on na mňa nepozrel. 

"Čože?"

"Povedal si, že by ťa mama stiahla z kože, ak by to zistila. Ale aj tak si prišiel." Konečne na mňa pozrel, no len na okamih. Potom sa znova zahľadel hore.

"Je mi to jedno. Musel som ťa vidieť." Šepol si akoby sám pre seba.

"Prečo?" Neodpovedal. 

"Prečo? Prečo riskuješ tak veľa kvôli mne?" Nedal som si pokoj a naliehal.

"A prečo si ty klamal matke a čakal ma na ihrisku? Prečo si mi poslal odkaz? Prečo si so mnou šiel na motorku?"

"Si môj kamarát." Odvetil som po chvíli.

"Aj Werna je tvoja kamarátka. Nepotreboval si ma." 

"Werna nemá motorku." Garth sa začal smiať a ja som si uvedomil, že sa mi znova trasú ruky. Posunul som teda ruku bližšie k nemu a keď som sa ho dotkol prstami, vložil mi do dlane tú svoju.