"Ako sa máš?" Spýtal sa, keď ma zaviedol kúsok ďalej a sadol si do trávy.
"Dobre."
"Neklam. Kto ti spravil ten monokel?" Jemne mi prešiel prstom po spánku. Odtiahol som sa.
"Jeden chalan zo školy."
"Ako vyzerá?"
"Prečo?" Neodpovedal.
"Chceš ho zbiť?" Uškrnul sa a oprel si hlavu o strom za sebou.
"Poznáš ma až priveľmi dobre. Prečo ti vrazil?"
"Sotil som doňho." Prekvapene zdvihol obočie.
"Čože si?"
"Urážal nás a potom strčil do Werny, tak som ho odsotil a on mi dal päsťou."
"Kto je Werna?" Zmenil náhle tému.
"Kamarátka."
"Nestačím sa diviť. Posielaš tajné správy, si záškolák, vďaka mne, pobil si sa a našiel si si kamošku. Kde je ten tichý Asa, ktorý od nás odišiel?"
"Teraz sa volám Billy." Dodal som smutne.
"To je blbé meno! Ty si predsa Asa. Nijaký Billy." Usmial som sa a odvrátil zrak, keď mi pozrel do očí.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
