Ani som si neuvedomil, koľko dní prešlo. Prečo ten čas s vami ubiehal tak rýchlo? Chodili sme von, zabávali sa, hrali hry. Ink ma pripravil o tričko, ktoré sa definitívne stalo jeho vankúšom. Ty si sa každý deň na mňa usmievala s toľkou láskou. Molly mi vždy ráno poriadne potriasla rukou a ťahala ma na dvor. Garth ma naučil toľko vecí. Ukázal mi každé miesto na okolí, ktoré stálo za videnie. Niekoľkokrát ma tajne vzal do toho starého domu, aby sme si urobili súkromný koncert rockovej klasiky. Dokonca som sa naučil ako-tak spievať. Kto by tomu uveril?
A potom prišlo to ráno. To ráno, keď sa všetko pokazilo.
"Na budúci týždeň ťa odveziem späť." Prečo si to povedala pri raňajkách? Aby som sa nevypytoval a neprotestoval pred Garthom a Molly?
"Kam?" Otočila sa ku mne Molly.
"Musím...sa vrátiť."
"Nemôže tu zostať?" Prosebne na tebe otočila hlávku. Garth mlčal, hlavu mal sklonenú, ani na mňa nepozrel.
"Nie, už len tento týždeň. Potom sa musí vrátiť k rodine."
"Áno. Bol tu len na prázdniny Molly." Odvrkol jej Garth a konečne zdvihol pohľad ku mne.
"Možno nás navštíviš neskôr. Alebo sa uvidíte v škole. Garth tadiaľ chodí do práce." Snažila si sa znieť pozitívne.
"Jasné, uvidíme sa." Zrejme ma tá Garthova veta mala povzbudiť, no ja som sa cítil mizerne. A to isté som čítal vo vašich tvárach, hoci ste sa to snažili zakryť.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
