Zbohom, mama

22

"Prečo vôbec chcete testovať jeho športové schopnosti? Dnes už si málokto nájde čas na šport."

"Lenže v škole ho mať bude. Alebo chcete, aby sme ho ospravedlnili a dopadol tak ako včera? Má odolnejšie telo než my! Zvládne to!" A mal pravdu. Bol som odolnejší. 

Jefferson si niečo poznamenal do notesa a ty si ma viedla za nimi dlhou chodbou. Vošli sme do miestnosti s číslom 53.

Bola tam len veľká obrazovka. Postavili ste sa k stene a ja som na vás spýtavo hľadel. 

"Opakuj to, čo uvidíš na obrazovke." Prikázal mi Rayn. Otočil som sa teda chrbtom k vám a čakal, kým sa obrazovka rozsvieti. Objavila sa tam žena a začala cvičiť. Robil som všetko tak ako ona, až kým sa neozval znova jeho hlas.

"Stačí. Jefferson!" Pokynul mu aby otvoril dvere na pravej strane. 

"Si v tíme modrých!" Skríkol ku mne a dnu sa vtedy vrútila partia chlapcov. Snažil som sa bežať tak ako oni, prihrávať ako oni. Pravidlá sa mi zjavili v hlave a hoci sa mi to spočiatku zdalo hlúpe, rýchlo som to pochopil. 

"Stačí!" Raynov hlas ukončil hru a ja som sa na teba usmial. Vedel som, že tento test som konečne zvládol bez chyby.