Zbohom, mama

51

V tú noc si ma uložila v Garthovej izbe. Vravela si, že bude pracovať celú noc.

Keď som uprostred noci začul otvárajúce sa dvere, zostal som ležať. Myslel som, že si to ty. Našťastie Garth zasvietil a tak si ma všimol, ako sa krčím v jeho posteli, hoci sa dosť zľakol.

"Asa? Čo tu robíš?" 

"Mama ma vzala k vám." To bolo prvý raz, čo som ťa nazval mamou. Ani sa nad tým nepozastavil, akoby to bolo úplne bežné.

"Prečo?"

"Neviem." Zaklamal som.

"Vravela, že budeš preč celú noc."

"Bolo málo práce, poslali nás domov." Zdvihol som sa z postele, keď pristúpil bližšie. 

"Lež! Len si vezmem vankúš a prespím na gauči. Dúfam, že nechrápeš." Usmial sa a ja som nevedel, čo odvetiť. Môžu androidi chrápať? 

Zhasol svetlo a zložil sa na druhej strane izby.

"Dobrú noc." Poprial mi po chvíli.

"Dobrú noc, Garth."