"Zapni si pás." Pokynula si mi a usadila sa vedľa mňa. Vedel som, ako má auto vyzerať, ale sedel som v ňom prvýkrát. Bolo také hlučné.
"Môžeme vyraziť, Frey." Muž sa na mňa pozrel v zrkadle uprostred a posunul si slnečné okuliare na hlavu.
"Chceš radšej pokojnú prvú jazdu, alebo ti mám ukázať, čo táto kráska dokáže?"
Neisto som sa obrátil k tebe, no ty si mlčala. Chcela si, aby som sa rozhodol sám.
"Najprv pokojnú, potom uvidím." Kútiky úst sa mu zdvihli, stlačil niekoľko gombíkov a auto sa dalo do pohybu. V prvý moment som sa zľakol, ale potom som sa uvoľnil. Pozeral som von oknom. Mala si pravdu.
Zem bola sivá, stromy bez lístia. Obloha modrá a zároveň tak podobná zemi. Akoby ju niekto pokryl prachom. Oblaky biele ako sneh. Ten tu však nebol. Dúfal som, že ho raz uvidím a trochu ma to zamrzelo. No len do chvíle, než sme prešli dlhou vyprahnutou cestou a pred nami sa objavili zelené rozkvitnuté stromy. Bolo to takmer také krásne ako tvoj úsmev.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
