"Tu nás snáď nenájdu. Prečo tam vôbec prišli?" Zahanbene som pozrel na Gartha, ktorý vošiel aj s motorkou do starého domu v údolí.
"Povedal som matke, že ich nenávidím." Vysvetlil som mu stručne a sadol si. Garth nazrel von oknom a potom sa obrátil ku mne.
"Hneď sa vrátim." Vyľakane som sa zdvihol a urobil krok k nemu.
"Kam ideš?" Mlčal.
"Neprivedieš ich sem, však nie? Nenecháš ich, aby ma odviedli späť!"
"Zbláznil si sa? To by som predsa neurobil." Usmial sa na mňa a pobral sa ku dverám. Keď sa zavreli, zostal som sám v tichu. Sadol som si, nohy si pritiahol k brade a objal ich rukami. Zostal som tak, pokým sa vonku neozvala motorka. Začul som hlasy a preľakol sa, že ma Garth predsa len zradil.
S obavami som čakal, kedy sa otvoria dvere, nemal som kam ujsť. Pritlačil som sa o stenu a radšej odvrátil zrak.
"Asa?" Oslovil ma Garth a ja som sa odvážil obrátiť.
"Mama?"
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
