Zbohom, mama

8

"Prečo ma pozorovali?" Riekol som k tebe potichu, keď si mi uterákom prechádzala po vlasoch.

"Chceli vidieť, ako budeš reagovať. Musíš sa vedieť o seba postarať." Hanbila si sa. Za mňa, alebo za to, že si tam stála s nimi a nič im nepovedala? Bolo ti ľúto, že sa na mňa dívali toľké páry očí? Bol som nahý, musel som sa vyzliecť priamo pred nimi a umyť sa. Necítil som hanbu, ale kdesi vo vnútri som vedel, že to nie je správne. Bolo mi z toho nepríjemne.

"Choval som sa správne?"

"Áno." Odvetila si okamžite, akoby si mi nechcela dať čas na pochyby.

"Tak prečo zasa kričal?"

"To nie je tvoja vina. Nemohol si vedieť, že ťa to v očiach bude štípať. Nabudúce už si dáš pozor." 

"Chcel som sa umyť celý. Aby boli spokojný. Aby som prešiel druhým testom."

"Viem, Asa, viem." Pohladila si ma po mokrých vlasoch. Chcel som sa ťa dotknúť. Kiežby som vtedy vedel, že ťa smiem objať. Lenže o tom mi informácie nedali. 

A tak som tam sedel bez pohnutia a nechal ťa, aby si mi znova prešla uterákom po vlasoch.