"Kde je?" Zvolal Rayn bez pozdravu. Práve som zišiel dole schodmi.
"Pohni sa!" Otočil sa na odchod, ani nečakal, či pôjdem za ním. Molly ma objala okolo pása a odbehla sa hrať. Zrejme si myslela, že sa poobede vrátim.
"Daj na seba pozor, kým sa znova uvidíme." Šepol mi Garth, keď ma objal.
"Tak poďte už!" Skríkol Rayn a ty si ma vzala za ruku a viedla k autu. Frey mi otvoril dvere a čakal, kým nastúpim. Garth stál na verande a uprene na mňa hľadel. Okná na aute boli čierne a tak som sa mu stratil z dohľadu, keď sa dvere zavreli. Ešte chvíľu tam stál, potom sa otočil a cestou dnu za sebou tresol dverami. Chcel som stlačiť gombík a otvoriť, vybehnúť von, utiecť naspäť domov. Akoby si to vycítila, chytila si ma za ruku a silene sa usmiala. Čakal som, kedy sa prebudím. Lenže toto nebol sen. Teraz to bolo naozaj.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
