"Asa!" Chytila si ma za hlavu a pozrela na mňa. Plakala si.
"Choval som sa správne?" Prikývla si a utrela si si líce.
"Áno, chlapče. Poslúchol si ma." Vzlykla si a pomohla si mi vstať, keď sa mi podlomili kolená.
"Moira! Nechajte ho! Nič mu nie je!" Zreval Rayn.
"Sotva stojí na nohách! Vezmem ho do izby, dnes ste s testovaním skončili!"
"Je to stroj! Nič ho nebolí! Neľutujte ho! Moira!" Ignorovala si jeho krik a viedla ma preč.
Poslúchol som, uspel som. Tak prečo to zasa bolo zle?
Rayn bol s mojím chovaním spokojný, no ty si vyzerala, akoby ti niekto ublížil. Myslel som, že som urobil niečo zle. Nechápal som, že je to súcit. Že si ma začala ľúbiť, mama.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
