"Čo ti povedali doma?"
"Petar mi takmer vrazil druhú."
"To naozaj? Ako tým ľuďom mohli dovoliť mať dieťa? Sú hrozní."
"Netráp sa tým."
"Ozaj! Dal si mi zlé meno. Sestra vravela, že na tú školu nechodí nijaký Garth Collins. Ale vraj tá kamarátka pozná iného Gartha a dala to jemu."
"Nevieš kedy?"
"Asi včera." Hneď ako to povedala, rozbehol som sa k východu. Zadné dvere boli zamknuté a tak som bežal k hlavným. Školu som priam obletel a zastal som na okraji ihriska. Očami som hľadal známu postavu, no nevidel som ho.
"Nie je tu." Skonštatovala Werna, no potom som začul ten známy zvuk. Kútiky úst mi vyleteli do širokého úsmevu, keď sa zo zákruty vyrútila motorka.
"Choď! Poviem, že ti bolo zle. Tak utekaj!" Stisol som jej vďačne ruku a rozbehol sa k motorke. Bez slova som nasadol a Garth nič nepovedal, len sa pohol vpred.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.