"Sľúb mi, že to nevzdáš. Musíš sa postaviť proti nim! Musíš trvať na tom, že si človek! Urobíš to, Asa?" Prikývol som a pevne ho objal.
"Som človek. Pretože stroj nie je schopný lásky." Šepol som a Garth sa odo mňa s úsmevom odtiahol.
"Budeme tam s tebou. A keď to skončí, odídeme. Len my dvaja, mama a Molly. Vrátime sa domov."
"Dobre." Urobil to znova. Pobozkal ma, mama. A mne sa to tak páčilo. Tak veľmi až som sa zahanbil. Srdce mi búšilo od strachu a od šťastia.
"Zvládneš to. Uvidíme sa potom." Prikývol som a natiahol za ním ruku, až pokým nebol tak ďaleko, že sme sa pustili.
"Garth!" Zvolal som za ním náhlivo, než vyšiel von. Otočil sa ku mne a usmial sa. V tom jedinom úsmeve bolo toľko povzbudenia, koľko som si len mohol želať. Keď sa dvere zatvorili, prečesal som si vlasy. Bol som pripravený bojovať.
Za svoj život. Za nás štyroch.
No oni ma porazili skôr, než som dostal šancu brániť sa.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
