"Už je to niekoľko dní. Dala si jej to?"
"Áno. Neviem, prečo sa ešte neukázal."
"Hej!" Skríkol po nás niekto pred školou.
"Vy dvaja ste teda párik. Wanda sa ulakomila na podvodníka?"
"Je to Werna. A ja nie som podvodník!"
"Nie? A čo tie testy? Podvádzal si! Mali by ťa vyraziť!"
"Nepodvádzal, narozdiel od vás má v hlave mozog a používa ho." Zastala sa ma Werna.
"Čuš! Ty sedláčka! Ani ty sem nepatríš! Prečo sa nezoberiete a nevypadnete odtiaľto? Čo?" Sotil do nej až narazila o strom za sebou. Nahnevalo ma to a tak som urobil to isté jemu. Bez mihnutia oka sa zahnal a vrazil mi do tváre päsťou. Počul som Wernin výkrik a jeho nadávky, keď po nás kričal nejaký učiteľ. Vstal som a spolu s Wernou sa pobral na parkovisko.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
