Zbohom, mama

56

"To je cesta k jazeru." Poznamenal som kráčajúc za ním.

"Áno, ale my nejdeme k jazeru. Ideme tam!" Vystrel ruku pred seba a ukázal na dom pod kopcom. 

"Do toho starého domu?"

"Áno. Snáď sa nebojíš?" Neodvetil som, kráčal som za ním ďalej. 

Keď sme prišli ku dverám, Garth odsunul pár dosák a otvoril.

"Nech sa páči, vitaj v mojej tajnej skrýši!" Pousmial som sa a vošiel. Všade bol prach, veci boli zaprášené, bol tu neporiadok a dusno. Obrátil som sa späť, ale Garth stál hneď za mnou a tak som nemohol vyjsť.

"Poď dnu, pustíme si hudbu. Viem, že to tu nie je nič moc. Ale dlho som tu nebol." Nechcel som tam byť. Pripomínal mi to Raynove testy. Ale Garth sa usmial a strhol z okien drevené tabule, takže sa dnu dostal vzduch. 

"Čo ti je?" Zaujímal sa. 

"Nič." Zaklamal som a rozhodol sa zostať. Kvôli nemu.