Zbohom, mama

28

"Dnes budete mať voľnejší deň. Naučíte ho bicyklovať sa." Prerušil ticho Rayn pri raňajkách a uprene sa na teba zadíval.

"Dnes už málokto používa bicykel."

"Netušíme, kto si ho odvedie domov. Možno budú chcieť, aby to vedel. Takže ho to naučíte. Alebo mám zavolať Jeffersona?"

"Nie! Naučím ho to." Vyhŕkla si okamžite a mihla očami ku mne.

To poobedie bolo jedno z najkrajších, aké som s tebou zažil. Nemohli sme ísť síce von, no hala 48 bola zariadená pekne. Dokonca tu mali umelú trávu a chodníky. 

"Musíš otáčať pedálmi." Poradila si mi, keď som netušil, ako sa pohnúť z miesta.

Mal som dokonalú rovnováhu, vedel, čo mám robiť a predsa som skoro spadol. No napokon sa mi to podarilo a obišiel som celú halu bez zastavenia.

"Výborne. Si šikovný chlapec, Asa." Objala si ma, keď sme sa vracali späť. Na mojej tvári sa usadil široký úsmev, prial som si , aby si ma nikdy nepustila.