"Mám ťa! Držím ťa! Asa! Si okej?" Volal ku mne Garth. Znova som cítil, že má ruky podo mnou. Nadýchol som sa a postavil sa na nohy.
"Chcem ísť preč!" Skríkol som rázne až ma to samého prekvapilo.
"Prečo?" Pousmial sa.
"Tak si sa trochu napil vody. To nič nie je. Pozri sa na Molly. Je oveľa menšia než ty a vie plávať sama. To zvládneš!" Znova som mal dojem, že počujem teba. Ale ty by si ma nepresviedčala. Vzala by si ma na breh. Garth nie.
"Skúsiš to znova?" Ozval sa po chvíli, keď som sledoval Molly, ktorá sa preháňala vo vode ako ryba.
"Nepustím ťa. Sľubujem!" Uprene sa na mňa pozrel. Napokon som prikývol.
"Dobre. Ale nepúšťaj ma, kým nepoviem!"
"Okej." Chytil ma pod bruchom a za nohy. Mával som rukami ako mi ukázal. Nohy kopali a rozrážali vodu okolo. Napokon, neviem po akej dlhej chvíli, som mu povedal, aby ma pustil. Nemohol som uveriť, že sa aj tak držím na hladine. Plával som, mama! Bol to skvelý pocit. Kiežby si tam vtedy bola a videla ma. Bola by si na mňa hrdá.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
