"Čo to máš na sebe? Povedala som ti, aby si sa obliekol slušne!" Priskočila ku mne a ťahala mi cez hlavu Garthovu mikinu. Bránil som sa a rukami ju odstrčil. Vzdychla si a schmatla ma za zápästie.
"Fajn. Protestuj si! Nech len všetci vidia, akí si nemožný." Mrmlala si popod nos cestou dolu.
"Čo keby ste nám ho požičali?" Zažartoval ktosi, keď sme sa ukázali v obývačke.
"Mne už tie moje deti poriadne pijú krv. Mal som si radšej kúpiť toto."
"Sme popravde sklamaní. Možno ho budeme musieť vrátiť." Odvetila im matka otrávene.
"Ak vám nevyhovuje, môžete ho reklamovať? Vrátia vám peniaze?" Spýtal sa ktosi, tentoraz odpovedal otec.
"V to dúfam. Aj pes by bol poslušnejší." Ako sa opovážili? Robil som všetko, čo odo mňa chceli. Poslúchal som, chodil do školy, dokonca som začal písať testy s chybami. A oni mi tak ubližovali.
"Dokonca mi to nemehlo rozbilo vázu."
"Mali radšej investovať do nového vodného komplexu. Načo je komu kus plechu, ak doma nič neurobí?"
"Čušte!" Skríkol som zrazu, všetky oči sa obrátili ku mne.
"Nenávidím vás! Chcem sa vrátiť domov!" Schmatla ma za ruku, otec na mňa opovržlivo pozeral.
"Tu je tvoj domov. Ja som tvoja matka!"
"Nie ste! A nikdy nebudete! Nenávidím vás! Nenávidím!"
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
