Zbohom, mama

7

"Večeru, raňajky aj obed už zvládol bez problémov. Choval sa ukážkovo." Poznamenal jeden z mužov, zrejme Jefferson.

"Dobre, fáza jedna uzavretá. Dáme sa do druhej. Záujemcovia sú nedočkaví. Chcú prototyp do dvoch mesiacov. Musíme to urýchliť."

"Môže sa dostať do rôznych situácií, musíme mať istotu, že ich zvládne. Ak budú komplikácie, nepovolia nám masovú výrobu."

Masová výroba. Bol som pre nich len kus plechu, ktorý poskladali dohromady a obalili kožou. 

No ja som bol viac než to. Chcel som byť viac. 

"Collinsová, priveďte ho sem!" Položila si mi ruku na rameno a povzbudila ma vykročiť. 

"Hygienu zvláda?" Spýtal sa ťa, znova som mal pocit, že som pre nich neviditeľný.

"Áno. Umývanie zubov, rúk aj toaletu."

"A sprcha?"

"To ešte nie. Nebolo to v dennom pláne."

"Tak poďme na to. Zaveďte ho do kúpeľne." S úsmevom si ma odviedla do miestnosti s vaňou. Tri steny boli biele, jedna zo skla. Vedela si, prečo? 

Lebo ja som to pochopil až keď sa za ňou zjavili tí muži a uprene na mňa hľadeli.