Zbohom, mama

52

"Nejakú dobu tu zostane." 

"V pohode, mne to nevadí. Na gauči sa spí celkom dobre." Počul som váš rozhovor, keď som schádzal dolu schodmi.

"Čau, spachtoš!" Pozdravil ma so širokým úsmevom. 

"Takto dlho si ešte nespal. Je takmer poludnie." Pozrela si na mňa prekvapene. 

"Chcel som ťa prebrať vedrom studenej vody ale mama mi to zakázala."

"Sadni si, dám ti raňajky."

"Skôr obed." Uškrnul sa znova Garth.

"Choď sa radšej pozrieť, kde je Molly. Je až podozrivo ticho, určite robí nejakú neplechu." Keď sme zostali sami, položila si predo mňa tanier a starostlivo na mňa pozrela.

"Spalo sa ti dobre?"

"Lepšie ako tam." Odvetil som potichu.

"To som rada. Daj si raňajky a potom by sme mohli ísť nakúpiť. Čo ty na to?" Prikývol som a pustil sa do jedla.

"Už je jasné, prečo bola ticho. Behala bosá v tom blate pred domom." Garth ju niesol na rukách. Moly mala nohy až po kolená hnedé a na tvári veselý úsmev. Zdvihol som ruku na pozdrav, keď mi nesmelo zakývala.