Než som sa stihol spamätať, matka mi dala facku. Líce ma zaštípalo, zaťal som zuby a zamieril po schodoch do izby. Zamkol som sa dnu a s plačom si sadol na posteľ. Zdola sa ozýval hluk, hostia zrejme odchádzali. Sedel som tak pokým všetko neutíchlo. Na okne sa ozvalo náhlivé klopanie.
"Čo sa deje?" Nič som mu nepovedal, len som ho silno objal.
"Si v poriadku?"
"Nie." Odvetil som ticho. Odtiahol sa odo mňa a pozrel mi do očí. Rukou mi prešiel po mokrom líci, keď ktosi silne zabúchal na dvere.
"Billy! Otvor tie dvere!" Bola to matka, no vzápätí sa ozval iný hlas.
"Asa, otvor! Musíme s tebou hovoriť!" Spoznal som ho hneď a Garth tiež. Dobre si pamätal muža, ktorý ma odvádzal preč z domu. Rayn.
"Nejdem tam znova! Nevrátim sa tam!" Zúfalo som na neho pozrel a chytil ho pevne za ruky. Videl som, že chce namietať. No namiesto toho ma potiahol k oknu a vyliezol von ako prvý.
"Poď! Zmizneme, než sa dostanú dnu!" Bez premýšľania som si sadol na okraj a preložil nohy von. Opatrne som zliezol až na zem. Nasadli sme na motorku a uháňali preč.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
