"Robíš si srandu?" Zvolal Garth, keď sme dorazili pred jej dom.
"Nezapadáme sem, však?" Usmiala sa Werna.
"Vôbec. Prečo ste sa sem sťahovali, keď bývate ako ľudia v údolí?"
"Kvôli otcovej práci. Ale neznášam to tu. Keď dorobím školu, vrátim sa tam."
"Závidím ti." Vzdychol som si smutne.
"Aj ty môžeš odísť. Nie sú tvoji majitelia. Keď budeš plnoletý, môžeš ísť, kam budeš chcieť. Nevlastnia ťa." Nemala ani potuchy.
"Prídem po teba na motorke a odveziem ťa späť k nám." Zažartoval Garth a ja som sa donútil k úsmevu. Ale v duchu som vedel, že sa to nestane.
"Buďte tu ako doma. Dáte si niečo?" Ponúkla nás Werna ale Garth potriasol hlavou.
"Som ti vďačný, čo pre nás robíš, ale môžem ťa ešte o niečo poprosiť?"
"Čo také?" Garth vytiahol svoju hudobnú krabičku a zdvihol obočie.
"Nemáš tu náhodou poriadne repráky?" Werna sa usmiala a zaviedla nás do garáže.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
