Zbohom, mama

25

Keď som sa prebral, presne som vedel, čo som urobil zle.

"Toto. Nie je to pre deti!" Odložil som fľašu k druhej skupine. 

"Rayn, bolo to nutné?" Ozval sa Jefferson. Nepochybne mi dal práve informácie o alkohole. Podľa názvu stál na stole Gin.

"Musí vedieť, čo smie a čo nie. Tým sa vyhneme nespokojnosti zákazníkov."

"Netušil som, že mám dať dieťaťu do mozgu zložku o alkohole. To je choré." Vzal ma za ruku a viedol do izby.

"Je skôr tínedžer než dieťa. Je to nevyhnutné!" Zvolal za nami Rayn a ja som opatrne prehovoril.

"Kde je pani Collinsová?"

"Dnes má voľno. Príde zajtra."

"Zajtra?"

"Áno, zajtra." Vošiel som do izby, Jefferson zostal stáť na prahu. 

"Urob pre mňa niečo. Nehovor jej, že som ti musel doplniť informácie. Nerobil som to rád, ale musel som." Prikývol som. 

Naozaj som ti to nepovedal. Až doteraz.