"Garth?" Oslovilo ho to ryšavé dievča, čo som videl v škole. Práve sme sa vracali domov s novým oblečením, ktoré mi zohnal u známeho. Bola to len jedna košeľa a akési voľné nohavice, ale padli mi ako uliate.
"Ahoj." Pozdravil ju, zatiaľ čo ja som mlčal.
"Dlho som ťa nevidela."
"Hej. Učím sa doma. A čo ty? Ako sa máš?"
"Ujde to. Nevideli sme sa už?" Pozrela na mňa a zdvihla obočie.
"Možno si ho zazrela v škole, mama mu robila exkurziu. Je tu nový. Asa, toto je Chloe."
"Teší ma. Tak ty budeš chodiť k nám do školy?" Len som prikývol a uhol pohľadom.
"Je trochu hanblivý, veľa toho nepovie."
"Všimla som si. Hej, mohli by ste zajtra prísť na vatru. Všetky decká tam idú. Je to jediná noc v roku, kedy sa môžeme baviť bez kontroly. Musíš prísť, Asa!"
"Možno sa tam stretneme." Prisvedčil Garth a ona sa s úsmevom vzdialila.
"Tuším, že máš zajtra rande." Uškrnul sa a prehodil mi ruku cez plece.
"Čo je to rande?" Spýtal som sa nechápavo a Garth sa rozosmial.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
