"Zasa si mal zlý sen?" Len som prikývol, keď sa otvorili dvere.
"Čo sa deje?" Spýtala si sa rozospatým hlasom.
"Len mal zlý sen."
"Si v poriadku?"
"Jasné, že je. Choď spať, mama." Neochotne si zatvorila dvere, no ešte predtým si mi venovala povzbudivý úsmev.
"Celý sa trasieš. Skús si ľahnúť a ešte si pospi." Sotva sa zdvihol z postele, schmatol som ho za ruku.
"Nechcem spať!" Vydesene som na neho uprel oči.
"Tak čo chceš robiť?" Uškrnul sa neisto.
"Vezmi ma von." Poprosil som potichu.
"Si v pyžame." Zasmial sa a obzrel sa po izbe. Hodil mi mikinu zo stoličky a sám si obliekol sveter.
"Tak poď!" Vyzval ma, keď som stále sedel v posteli.
"Ale ak nás mama chytí, tak máme doživotne zaracha." Netušil som, čo je zaracha, ale aj keby som to vedel, nezastavilo by ma to.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
